Aj keď príslušné normy boli zrušené.
Pociťujeme to najviac v poľnohospodárskej politike, ale aj v iných „kauzách“ z minulosti (Cervanová, Malinová a ďalšie).
Je pri tom zaujímavé, že problém začal u Mečiara, pokračuje zdá sa cez všetky vlády až do dnes. To znamená už 25 rokov.
Darmo boli niektoré zákony zrušené, ich dopad platí. A tak pôda, ktorá sa dostala do „vlastníctva“štátu v totalite, ostáva podľa týchto zásad štátna. Zdá sa, že takýto pocit „tvorby majetku štátu“ platí najmä v poľnohospodárstve, ale aj v iných odvetviach nášho života.
A tak nevydávame pôdu pôvodným vlastníkom, lebo už je v rukách nových vlastníkov (alebo štátu), rúbeme lesy proti všetkej logike, však sú „naše a dobré mravy nám (ale aj sudcom, polícii a politikom) môžu byť ukradnuté. (Horšie je natom, že aj naše peniaze).
Myslím si, že o tomto „jave by vedeli rozprávať“ svoje najmä potomkovia bývalých ľudí z urbariátov a iných spoločenstiev na Kysuciach, Orave, ale aj Spiši, Gemeri, Pohroní (teda zdá sa, že okradnutí boli po celom Slovensku). Ani dvíhanie hláv nám nepomáha!
To sme všetci národ novodobých „arizátorov“?
A kostlivci vyliezajú zo skríň ďalej.
Pavel Pospíšil
Júl 2016
