(podľa mojich vedomostí je na našej „prihláške“ podpis G Husáka) a oficiálne bola Listina ľudských práv a slobôd zavedená do nášho právneho systému až po revolúcii (zákon č. 23/1991).
Skoro tajne sa do Ústavy SR dostala (Listina) po jej vzniku a schválení, (Druhý oddiel), čo vyvolalo neskorší odpor viacerých aj najvyšších štátnych činiteľov, ktorým sa to asi nehodilo. A tak došlo k jej porušovaniu hneď po inštalovaní SR najmä v oblasti práv na súkromný majetok, najmä pozemky, (Čl. 20, aj: Dedenie sa zaručuje). Aj tzv. reštitúcie často znamenali porušovanie ľudských práv, zakotvených v ústave, ale vtedajší mocipáni si vymohli svoju nedotknuteľnosť, mnohé porušenia ústavy „uznávali“ a uznávajú aj súdy a karavána ide ďalej. A tak sa stala z pozemkového vlastníctva ďžungla, v ktorej lovia tí zdatnejší (politicky?) a ešte aj v súčasnosti majú viaceré zákony „chyby“, ktoré uľahčujú loviť v mútnych vodách. A aj súčasná vládna moc degraduje Ľudské práva na nepríjemnú skutočnosť, ktorú treba obísť, zbaviť sa jej, lebo bez nej sa to „vládne lepšie“.
Pavel Pospíšil, dôchodca
