Túto skutočnosť, ako by sme nevedeli doceniť ani v období po revolúcii v roku 1989. V hlavách prevážnej časti (najmä súčasných) vládnúcich politikov, ako by tieto jej aktivity ani neexistovali, neberú ich na vedomie.
Potom vznikajú zákony, ako zákon o pozemkových spoločenstvách, ktorý vôbec neberie do úvahy historické vzťahy a podmienky doby vzniku Urbárov a Urbariátov (pozemkových spoločenstiev). Tieto vzťahy boli narušené komunistickou „pozemkovou reformou“, v ktorej síce „utajene“ bolo zachované vlastníctvo pôvodných vlastníkov, ale to nevadí súčasným mocipánom, aby prekrútili deklaráciu komunistov o hesle „pôda patrí pracujúcim“ a povedali, že pôda, ktorá patrila napr. v podobe podielov v bývalých urbariátov, nebola poštátnená, ale len „daná do užívania JRD alebo lesom“, potom niekde štátnym majetkom (zasa do užívania, kde sa JRD rozpadli).
Súčasní politici, niekedy, ako by nepoznali hlavný argument komunistov, pri odlišovaní JRD od kolchozov Sovietskeho zväzu. Tvrdia, že za reálneho socializmu bola všetka pôda zoštátnená, čo samozrejme nie je pravda. A to nehovorím o náleze ÚS z roku 2006, o ktorom nechcú ani počuť, prípadne ho „interpretujú vo svoj prospech“.
Tak zaniká aj úsilie Márie Terézie, aj v jej vzťahu o slovenských poddaných a vylepšenie ich sociálneho vzťahu, aj zrušenie poddanstva jej synom Jozefom a celkove prínosom Habsburgovcov pre život svojich „poddaných“. A historický vývoj vlastníctva pôdy, narušený komunistami, zdá sa vráti naspäť, do obdobia komunizmu?
Som zvedavý, či v súčasne nakrúcanom filme o Márii Terézii bude čo len zmienka o tejto, možno najväčšej reforme pre obyčajných ľudí aj proti názorom vtedajších zemepánov.
Dozvieme sa od súčasných historikov otvorene aj o tejto stránke vývoja zmien vo vlastníctve pôdy na našom území?
Pavel Pospíšil, dôchodca.
