Všetci čo žijeme v tomto štáte, sa stretávame s problémom, že orgány ktoré majú vyšetrovanie v náplni, nerobia čo by mali a najmä, ako by mali, idú radšej od veci a schovajú sa (asi sami pred sebou, ale aj pred nadriadenými) a prípad odložia najčastejšie pre „nedostatok dôkazov“. Milé je, že „ako že“ vyšetrujú, pozrú si navrhnuté dôkazy, nepoznajú čo im ide cez ruky a zamietnu celý prípad ako nepodložený. Keď sa navrhovateľ dostane ku materiálom, ktorý prešiel cez 2 ruky vo veci konajúcich orgánov, len žasne. Z vyjadrovania zodpovedných osôb vyplynie, že alebo konajúce osoby nepoznajú príslušné zákony, alebo.... (sú nekompetentné? A všetci?).
Nuž ideme ďalej, čo je to u štátnych orgánov, nekompetentnosť,...? A u odborných vyšetrujúcich orgánov nekompetentnosť alebo obava z toho, čo môžu zistiť a radšej sa problému zbavia? V náväznosti na otázku v úvode, vznikajú ďalšie otázky. Čoho sa boja alebo koho sa boja?...Môže ísť o vyšší záujem? Je to možné, že vyšetrujúce orgány nepoznajú príslušné zákony v súvislostiach? Povedia to vôbec niekomu? (Občanom, novinárom, odbornej verejnosti?) A tak sa u nás kradne, premiestňuje, špekuluje a všetko je v poriadku. Lebo: polícia nevidí, prokuratúra prižmúri oči a necíti nič. Občan môže ísť na lampáreň a aj tak si nepomôže.
Pavel Pospíšil, čudujúci sa občan. August 2015
