Pôdohospodársku reforma od roku 1945 bola takým reprezentantom týchto čias. Z počiatku sa napravovali krivdy na našom národe prideľovaním pôdy bezzemkom a maloroľníkom, ktorí „sú dychtiví po pôde, na ktorej by mohli pracovať pre seba“.
Prešli tri roky a prišla ďalšia etapa reformy. Najprv bola odňatá pôda nad 50 ha. Nie len „veľkostatkárom“, ale aj časti tých, ktorým bola daná v prvej časti reformy.
A potom to prišlo. Začalo sa rozkulačovať všetko, čo len trochu pripomínalo súkromné vlastníctvo a možnosť pre seba pracovať a v pote tváre si vyrábať svoj chlebík. Postupne bola odňatá pôda aj tým, ktorým bola pred nejakým časom pridelená. Nepriatelia ľudu sa hľadali veľmi ľahko. To všetko v záujme pracujúcich, aby nemuseli pracovať, aby za nich pracovali stroje. Združstevnili aj tie časti chotárov, kde sa stroje nedali použiť. A tak časti chotárov ostali neobrobené a niekoľko rokov, zarastali burinou..
Novodobým pánom nevadilo, že aj v nová ústava zaručovala súkromné vlastníctvo pôdy do 50 ha.
Až neskôr prišli naši vodcovia – poľnohospodári na to, že aj túto úhorom ležiacu pôdu by bolo dobré obrábať. Tak sa vytvorili záhradkárske osady na pestovanie zeleniny a ovocia. Pôdu však nevrátili pôvodným majiteľom, ale väčšinou „našim“.
„Pokračovanie reformy“ v súčasnosti vidím v tom, že sa sťažuje návrat pôdy pôvodným vlastníkom, nevynímajúc bývalých Urbarialistov. Na Obvodných pozemkových úradoch sa používaj rôzne ťahy, od nepoznania zákonov do detailov, až po otvorené menenie napr. verejných listín. A súdy mlčia, aj keď na to upozorníme.
Aj v dedičských konaniach sa koná výberovo, ako keby neexistovala ústava a iné aj medzinárodné dohody. Vôbec im nevadí, že vlastne konajú protiústavne a ešte to zatĺkajú.
A orgány činné v trestnom konaní sa medzi sebou sporia, kto má vlastne konať. Vypuklá je táto situácia najmä pri určovaní cien pôdy pod záhradkárskymi osadami. „Znalci“ spolu so záhradkármi určia často cenu, ktorá je zlomok určenej zákonom, ale Slovenský pozemkový fond a Obvodný pozemkový úrad nemá dôvod zasiahnuť ani po upozornení na túto skutočnosť. Ani ministerstvo pôdohospodárstva sa necíti povolané zasiahnuť proti podvodu s cenou, čím vlastne nahráva okrádaniu vlastníkov pôdy. Ale však z cudzieho krv netečie.
A karavána ide ďalej.
„Návrat socializmu“ sa zdá neodvratný? Ozaj bude neodvratný?
Bratislava 15.12.2013
Pavel Pospíšil
