A podaktorí zabúdame, kto bol možno rozhodujúcim činiteľom, ale určite pripravovateľom cesty aby sa národ zobudil už verejne manifestoval svoje požiadavky na zmeny v spôsobe vládnutia tej najsprávnejšej vedúcej sily spoločnosti.
Ja vidím ten odpor už v prvých dňoch po zmene, kedy sa dostali do pozornosti aj tí „správni“ príslušníci našej strany, pretože v štruktúrach strany bolo viac prúdov a viac skupín.
Je zaujímavé, že už v r. 1996 pri schvaľovaní protikomunistického zákona členovia bývalej vedúcej sily - strany neváhali hlasovať proti tomuto zákonu a začalo obdobie zatláčania možno rozhodujúcej sily pre zmenu: kresťanských aktivistov, tých ktorí najviac trpeli za starého systému a pričinili sa najväčším tlakom pri vytváraní tlaku na vedúcu silu
Vo viacerých spomienkových komentároch sa objavili poznámky, že najväčšou chybou bolo, že so stranou komunistov sme sa nevysporiadali. Pohrobkovia sa dostali do verejných funkcií a my sme im dávali hlasy, až nás prevalcovali. A následky sa objavujú aj v súčasnosti.
„Nová“ vládnúca sila sa čuduje, že proti vládnemu systému sa postavili, aj mladí a žiadajú ich odchod z funkcií a teplých miestočiek, ktoré si „vybojovali“.
A objavili sa aj noví vlastenci, ktorí sa aj zo sudcovských – komunistických talárov prezliekli a ohlasujú svoju jedinú správnu pravdu.
Nuž zasa sa necháme opiť rožkom?
Pavel Pospíšil, dôchodca a pamätník.
December 2019
