Udalosti posledných mesiacov nám dali lekciu, že nie je možné byť zadobre s režimom, ktorý klame a vraždí a flagrantne porušuje civilizované zvyklosti a medzinárodné právo. Pripomínajú nám, že etika má aj v našom postmodernom svete stále svoje miesto a že je nebezpečné na to zabúdať. (Koniec citátu).
Tieto slová patria všetkým tým, ktorí pochybujú alebo majú ilúzie o skutočných úmysloch tohto pána, ktorý sa pokúša vrátiť časy, ktoré by sme nielen my najradšej zabudli. U nás tieto časy reprezentovala Strana so svojimi „pridruženými“ organizáciami a inštitúciami, ako boli ŠTB, prokuratúra, súdnictvo, ale aj vtedajší zákonodarcovia. Pomocné sily sa skrývali v ROH, SZM, ale vlastne vo všetkých členoch NF (národný front). Starší si to pamätáme a ďakujeme všetkým najmä mladším, ktorí sa starajú o to aby mladšia a najmladšia generácia nezabúdala.
Čudujem sa každému, kto hovorí o marxizme ako o hodnote, ku ktorej by sme sa mali vrátiť. Je pri tom zaujímavé, že okrem našich ľudí sa nájde veľa ľudí aj na Západe, ktorí sa s radosťou pohrávajú s myšlienkami na socializmus, a iné izmy, vyznávajúce triedny boj, ako základnú ideu, ktorou sa musíme riadiť ak chceme dosiahnuť blažený život oplývajúci medom a inými pôžitkami. Tých západniarov človek trochu chápe, lebo oni ten socializmus ani nezažili ani neskúsili. Lebo tí, ktorí ho skúsili väčšinou vytriezveli, ako tí, ktorí z nášho socializmu navštívili krajinu budúcnosti, mali otvorené oči a nestačili sa čudovať. Obyčajne sa len čudovali: tak toto je ten náš vzor, s ktorým máme ísť na večné časy?
Pani Thomasová prežila v Putinovom Rusku tri roky, dostala sa aj k autentickým dokladom od rodiny Beriju, takže by som si nedovolil o nej povedať, že si vymýšľa. Že si vymýľa, keď cituje pána (lepšie by bolo povedať súdruha prezidenta Putina) o tom, že svet musí rešpektovať záujmy ruského štátu a „ruského ľudu, ako veľkého národa“. V sledovaní týchto myšlienok rovnako ako v Stalinovej dobe vyhlasuje „boj proti kozmopolitizmu“ a vôľu Kremla robiť čistky. Pre tých čo sme tieto časy prežili na vlastnej koži, sú tieto myšlienky ozaj nebezpečné, rovnako ako myšlienky našich fajnšmekrov o tom, že vlastne o nič nejde, veď pán Putin len chce brániť veľkú Rus a vznešené myšlienky a slávu Ruska.
Vážení priatelia, prečítajte si túto stať, má len štyri strany, možno aj Vám otvorí oči. Aj našim staromilcocm a vyznávačoch starých čias, ktoré nám zaručovali mlieko za haliere (neskôr za dve koruny), mäso za zlomok dnešných čias a istotu práce pre každého. Aj pre tých, ktorí nič v práci nerobili, aj pre verchušku a pre všetkých čo sa podriaďovali ideológii bez frflania a sťažovania.
Treba dodať, že to všetko bolo za žobrácky groš, na ktorí ešte prispievali rôzni PTPáci, „kulaci“, politickí väzni aj v Jáchymove a iných „rekreačných“ zariadeniach, pretože „Práca oslobodzuje“. (Inak toto heslo sa veľmi podobá tomu slávnemu na bránach koncentračnách táborov „Arbeit macht frei“ – ak to nie je správne napísané prepáčte).
Nuž priatelia, najmä mladí, pozerajme sa na svet s otvorenými očami a mysľou. Aby sme sa nezobudili v nejakom novom „izme“, ktorý nám pripomenie, že sme možno (znovu) strčili hlavu a krk do chomúta, ako po februári 1948.
Bratislava 22.11.2014
Pavel Pospíšil, dôchodca.
