Zdá sa, že „špina za špinou sa valí...“ s nádejou kohosi, že možno sa niečo ujme. Keď nie iné, tak je tu nádej, že prezident bude v očiach veľkej skupiny ľudí, ktorí mu veria spochybnený. Teda prestanú veriť, že vládnuť sa dá aj bez obohatenia pri etickom správaní a slušnosti. Keďže pozemková politika určitých kruhov je mi známa už dlho, viem, ako pozemky menili (a menia) svojich majiteľov. A ako sa predávali a predávajú nič netušiacim občanom, pri vytváraní zdania zákonnosti. Kupujúci nemá často šancu zistiť, že niečo nie je v poriadku. Neviem, či pôvodný majiteľ sa nemal obrátiť na iné orgány, hoci úspech aj tak nie je istý.
Napadlo mi, či sa nám nevracia aj v metodike politického boja systém známy z minulosti ako triedny boj a hľadanie nepriateľov za každú cenu a ich politické likvidovanie.
Starší máme ešte v pamäti triedny boj komunistov, likvidácie celých „tried“ (kresťanov, roľníkov, inteligencie, živnostníkov – väzenie, lágre pre politikov, a triednych nepriateľov). Je pri tom zaujímavé, že v týchto bojoch je vedúcou silou SMER – sociálna demokracia s priateľmi, teda s tými, ktorí sa pridali.
Asi by sme mali pripomenúť najmä mladým, ale dnes už aj strednej generácii, kto takto „bojoval“ v minulosti, aby sa mohli zorientovať, či nedochádza k návratu k starým metódam a spôsobom. Politický boj založený na nepriateľstve a nenávisti sa tu už objavil v minulosti a aktéri dopadli neslávne.
Preto pozor.
Pavel Pospíšil, dôchodca
