SCHUMAN – otec európy

Naposledy som sa dostal k našej súcasnej Európe a v nej k pánovi Robertovi Schumanovi. A docítal som sa, akí významní ludia ho poctili titulom otec Európy a preco?
 Tým, co sa ešte neodhodlali volaco si precítat o nom, odporúcam zo srdca, aby zacali. Dozvedia sa, aký velký clovek to bol a nielen pre svoje okolie (Lotrinsko), Francúzsko, ale v konecnom dôsledku aj pre nás. O jeho živote, ktorý ho „postrcil“ k tomu, aby sa dal aj na politiku a iné.
 O jeho deklarácii z 9. mája 1950, ako o základnom kameni našej súcasnosti a najmä preco to všetko urobil. Možno mal štastie, že mal mamu akú mal, ale aj to, že sa narodil na hraniciach Nemecka, Francúzska a že videl, že ak život pôjde dalej ako išiel v prvej polovici dvadsiateho storocia, možno nás co nevidiet caká tretia svetová. Nuž to skúsil. A zasa mal štastie, že upútal Adenauera, (ešte ako starostu Kolína nad Rýnom), ktorý ho pochopil, o co mu ide. De Gasperiho, Achesona, ktorý tiež so žasnutím priznal, že to tu ešte nebolo a že presvedcil viacerých clenov vtedajšej francúzskej vlády o užitocnosti svojho zámeru nielen pre Francúzsko a Európu ale aj pre svet. Je zaujímavé, že už po prvej svetovej vojne sa úzko zoznámil s krestanskodemokratickým hnutím Európy v rámci európskych krestanskodemokratických strán. Asi aj preto bol pán Schuman úspešný a takto sme v Európe mali doteraz obdobie bez vojny (len studenú). Jeho koncepcia Európy vychádzala z myšlienok o demokracii v krestanskom slova zmysle. Je tiež pozoruhodné, že celá jeho filozofia bola založená na krestanskom ponímaní života, cím naplnal aj myšlienky pápežskej encykliky a aj evanjeliových zásad. Možno to niektorých našich politikov prekvapí, ale Schuman sa o svojich krestanských názoroch vyslovoval aj verejne a nie len na stretnutiach ludí rovnakého zmýšlania. Hovoril: Strata morálky vo verejnom i súkromnom živote je ako vred na tele spolocnosti. Reforma verejných inštitúcií sa (za takéhoto stavu) stáva nutnostou. Z jeho názorov na morálku a právo vyberám: Spúšt spôsobená vojnou v oblasti mravov zaprícinuje porušenie funkcnosti. Kríza parlamentarizmu, nemohúcnost našej legislatívy, ktorá nevie zabránit lúpežiam v štátnej pokladnici a hanebným ziskom, zmätok v právomociach, neustále presadzovanie osobných záujmov nad záujmy verejné, to všetko vyplýva podla poslednej analýzy z jedinej hlavnej príciny: hrozného rozpútania všetkých druhov egoizmu, ci už cynicky verejne ohlasovaných, alebo opatrne skrývaných, ktoré jestvujú, ale používajú tajnú záštitu....V tomto strete skrytých, alebo otvorených záujmov, by mal štát zohrávat úlohu rozhodcu, ktorý však nepodlieha nijakým politickým, ci utajeným vplyvom. (ako keby žil u nás dnes).
 Je tiež zaujímavé, že medzi nepriatelov myšlienok o zjednotenej Európe patrili najmä francúzskí komunisti, ale tiež iní Francúzi, na prekvapenie aj De Gaulle. Neskôr sa všetko urovnalo, ale celkove sa problémy objavovali a robili tažkosti. Možno by bol aj súcasný život v Európe jednoduchší, keby existoval další Schuman, ktorý by dokázal presvedcit súcasných politikov aj iných smerov (aj našich súcasných), že jeho koncept politiky má zmysel a zdôraznovanie nacionalistických a iných myšlienok je škodlivé. Na slovenského Schumana budeme zrejme ešte dlho cakat a aj z toho plynie myšlienkový a politický chaos v ktorom sa nachádzame.
 Možno je moje rozprávanie trochu kostrbaté, ale úcelom je, aby som, ak sa to dá, vzbudil záujem o pôvode myšlienky velkého Európana. Knihy možno nájst v knižniciach aj ked nie jednoducho. Ja som bol zatial skoro vždy úspešný v Univerzitnej knižnici, ktorú záujemcom odporúcam. 
Nuž hladajme nášho Schumana a držme si palce (aj v budúcich volbách).
Pavel Pospíšil, dôchodca. Bratislava august 2015