Chce pokračovať v politike podriadenia si celej pôdohospodárskej obce svojej ideologickej vízii, budovanie veľkých hospodárstiev na úkor drobných a stredných vlastníkov pôdy, teda kolektivizácii. Je to druhá chyba, ktorá vlastne položila komunistov, pretože nepochopili vidiecke obyvateľstvo s jeho vzťahom k pôde a dedičským vlastníctvom pôdy na našom vidieku. Proces násilného prerušenia kontinuity vlastníckeho a dispozičného práva k pôde znamenal zrútenie základného piliera, ktorým bola pre nášho roľníka pôda. (Hlavová V., in Sokolovič, str. 238.). A ďalej: V Československom poľnohospodárstve nebol nikdy uplatnený princíp nacionalizácie, t.j. zoštátnenia pôdy, ako sa to stalo v Sovietskom sväze. Vznikol však právne a sociálne neopodstatnený stav bezplatného a časovo neobmedzeného užívania pôdy roľníckymi družstvami a štátnymi majetkami. A ďalej: Komunistická kolektivizácia vyvolala v živote roľníkov pocit existenčnej a právnej neistoty. Ústavná ochrana súkromného vlastníctva sa ukázala ako deklaratívna a bola porušovaná.
Prvá chyba, bol vzťah k náboženstvu, nie len ku katolíkom, ale všeobecne. Aj tu sa však do značnej miery prejavuje vzťah k pôde, pretože cirkvi v našich podmienkach žili z pôdy a po zhabaní pôdy veľkostatkárom a cirkvám, došlo aj na súkromných roľníkov („kulakov“) a neskôr stredných ale aj malých roľníkov. Tu treba poznamenať, že aj kňazi pochádzali (a pochádzajú z roľníckeho prostredia. A v tomto hrali významnú úlohu politici – straníci, ŠTB – áci, policajti, ľudové milície, prokurátori, a stvrdzovali to všetko sudcovia ako pomáhači tohoto komunistického bezprávia. V literatúre je uvedených nespočet dôkazov o nezákonnej a aj protiústavnej činnosti. Májová ústava z roku 1949) mala zaistiť drobné vlastníctvo pôdy, ako aj drobné vlastníctvo výrobných prostriedkov a tak sa vyrábali nové a nové zákony, ktoré mali ospravedlniť až neľudské konanie bezpečnosti, prokuratúry a ŠTB. A je zaujímavé, že aj kolektivizácia sa mala uskutočniť výkupom pôdy, ale „skutek utek“. Pôdu potom aj zákonmi len dali do užívania družstvám (zákony o jednotlivých typoch družstiev), čo však súčastní zákonodarcovia a úradníci nechcú vedieť. A tak zanedbaním aj ústavných práv vlastníkov pôdy sa dostávajú ad Mečiara, cez Fica do situácie, v ktorej sa drobní vlastníci stávajú do pozície, v ktorej pôda prechádza v rozpore s vlastníckym právom na iných, ktorí prejavujú dostatok síl a odhodlania, aby získavali neoprávnené výhody v rozpore najmä s ústavou.
V archívoch je veľa dôkazov toho, akom sa chovala po februári 48 ku pôdohospodárom vláda komunistickej strany a jej silové zložky. Kolektivizácia, ktorá mala byť požehnaním pre roľníkov sa stala násilným odoberaním pôdy a ničením všetkého, čo sa na vidieku po stáročia vytvorilo. A pri tom všetkom boli súdy a sudcovia, ktorí ako dobrovoľní účastníci celého systému konali v záujme naplnenia ideologických cieľov o vlastníctve výrobných prostriedkov marxizmu – leninizmu. Po zmene v roku 1989, malo dôjsť ku náprave a ku navrátení aj pôdy. A znovu prišli nové zákony, ktoré sa uspôsobili tak, aby bolo možné aj okradnúť skutočných majiteľov a ich dedičov. Posledným výkrikom v tomto smere je zákon o pozemkových spoločenstvách z roku 2013, ktorý napriek existencii Nálezu ústavného súdu z roku z roku 2006 schválil poštátnenie zvyškov pôdy „neznámych vlastníkov“, ktorých „vyrobili“ katastre spolu s Obvodnými pozemkovými úradmi a súčasnou políciou, prokurátormi a sudcami. Tieto zložky vo vybraných prípadoch dali za pravdu nezákonnému konaniu štátnych úradníkov a „potrestali“ aj platením poplatkov za výkony súdov a advokátov a rôznych uchádzačov o pôdu a iného súkromného vlastníctva.
Prosím neveriacich a rozčuľujúcich sa zástancov minulých ideologických zločinov, prelistujte si knižné materiály, ako: Mikloško : Nebudete ich môcť rozvrátiť (Archa 1991) , Pešek, J.: Štátna moc a spoločnosť na Slovensku, (Historický ústav SAV, 2013), Zborníky z konferencií: Roky prelomu (1945 – 48) P. Sokolovič a kol. Fil. Fak TU, Trnava 2015, Zmeny v pozemkovom vlastníctve v 20. storočí, (Sokolovič a kol., Filozof. Fak Univerzita Cyrila a Metoda v Trnave, 2016), Jan Pešek, Historický ústav SAV, 2013, ďalej Materiály ÚPN – Ústne svedectvá (materiály boli vydané vo viacerých dieloch pod redakciou R. Dobiáša a pod).
A Žiadam aj súčasných sudcov, prokurátorov, policajtov a politikov, aby sa prestali pri posudzovaní odvolávať na skutočnosť, že predsa minulé činy boli vykonané na základe existujúcich zákonov a súčasné činy sú v súlade so súčasnými zákonmi. (Nie sú, hlavne so súčasnou ústavou). Aby postupovali podľa ústavy a zákonov súčasného demokratického a právneho štátu. Keď narazia na nesúlad zákonov s ústavou, aby to priznali a robili potrebné kroky, nie, ako V. Mečiar – chorý prvok.
Podľa historického vývoja uvedeného aj v súčasnej literatúre (najmä citovanej, ale aj ďalšej), vlastne svojou činnosťou aj súčasní zákonodarcovia zanedbávajú históriu a môže sa im stať, že ako komunisti aj ďalší aj súčasní politici a iní verejní pracovníci sa ocitnú v prepadlisku dejín, aj keď súčasnú útoky týchto ľudí svedčia o tom, že svoj návrat a návrat starých myšlienok a ideológie myslia vážne a poukazujú na svoju úspešnosť a silu. (JUDr. Fico).
Ďalej nebudem rozširovať tieto myšlienky, nie je na to priestor ani čas, ale záujemcovia sa môžu obrátiť na citovanú literatúru, súčasné zákony a súčasnú ústavu.
Pavel Pospíšil, dôchodca
Júl 2018
