Nuž zabúdame veselo. A zdá sa mi, ako by sme boli (mnohí z nás) radšej, keby sme nemali čo oslavovať. Škoda, že aj tí pochybovači, aj tí, čo by radšej boli, keby žiadna „sviečková manifestácia“ nebola, ale najmä naša mládež neprišla a nevypočula si krátke spomienky o čo vlastne išlo. Nuž pre tých čo nevedia, išlo o podujatie, iniciované bývalým hokejistom Mariánom Šťastným – vtedy podpredsedom Svetového kongresu Slovákov. Príslušníci kresťanskej opozície si nápad osvojili a pripravili manifestáciu v Bratislave za náboženskú slobodu a dodržiavanie občianskych práv. Šťastný sa rozhodol pod dojmom informácií o útlaku a prenasledovaní veriacich proti komunistickému režimu. Chcel protestovať manifestáciami v demokratických štátoch. Šťastný informoval o tom aj predstaviteľov kresťanskej opozície na Slovensku, aby sa pripojili k tejto akcii. Správu o svojom úmysle poslal J. Čarnogurskému „pod obalom čokolády“. Aktivisti tajnej cirkvi sa rozhodli uskutočniť manifestáciu na podporu možnosti ustanovenia biskupov a iné náboženské slobody. U nás sa podujala na organizovanie tzv. podzemná cirkev, v ktorej nezastupiteľné miesto zastávali Krčméry, Jukl, ale aj priamy organizátori Mikloško, Čarnogurský a Fibi.
10.marca 1988 František Mikloško úradom oficiálne oznámil uskutočnenie pokojnej manifestácie občanov za menovanie katolíckych biskupov na uprázdnené diecézy na Slovensku podľa rozhodnutia Svätého otca, za náboženskú slobodu a dodržiavanie občianskych práv.
Predstavitelia komunistického režimu vyhodnotili pokojnú manifestáciu ako protištátnu provokáciu a mobilizovali všetky prostriedky, aby obyvateľov zastrašili a odradili ich od účasti. Pred manifestáciou bola zastavená doprava v Bratislave, vysoké školy vyhlásili rektorské voľno. Kiná premietali najatraktívnejšie filmy a televízia film o Angelike.
Napriek týmto represiám sa zhromaždilo okolo 3500 občanov priamo na námestí a spolu s tými, čo boli zablokovaní v priľahlých uličkách okolo 8 až 10 000 ľudí.
Na námestí si ľudia zapálili sviečky (odtiaľ sviečková manifestácia) a zaspievali štátnu a pápežskú hymnu. Účastníci sa modlili ruženec, a držaním sviečok manifestovali za náboženské slobody a občianske práva. Moc sa „prejavila“ najprv výzvou na rozídenie sa, potom policajné autá robili nájazdy do ľudí a kropiace autá striekali na Ľudí prúdy studenej vody (vodné delá). Celkove sa na represiách zúčastnilo 1061 príslušníkov Verejnej bezpečnosti.
Ešte k tej oslave 25. 3.2015. Na podujatí sa zúčastnilo len niekoľko sto ľudí. Zo súčasných politikov som zaregistroval reprezentantov len niektorých strán: KDH, SDKÚ, Nova a „nestraníkov“, ako Čarnogurský. Chýbali mi tam zástupcovia Smeru, strany SAS, ale aj Oľano prípadne ďalších začínajúcich strán, ktoré deklarujú svoje demokratické ideály. S vďakou som privítal, že pán prezident položil kyticu kvetov ku pamätníku „sviečkovej“ a s krátkym prejavom vystúpil pán Bútora, pán arcibiskup Zvolenský ako aj zástupca Ústavu pamäti národa. Tento ústav vydal pri príležitosti výročia malý leták, ktorý by bolo dobre aj širšie distribuovať, aby sme si pripomínali a nezabúdali. Na organizácii sa podieľali aj zástupcovia neziskovej organizácie Neznámi hrdinovia a viaceré kresťanské združenia.
Vďaka všetkým, organizátorom sviečkovej, účastníkom terajšej spomienky a všetkým ľuďom dobrej vôle, ktorí pripomínajú svetlé stránky našej novej demokratickej histórie.
Nezabúdajme.
Pavel Pospíšil, dôchodca.
