Pre istotu odcitujem myšlienku:
„Po 2. svetovej vojne – počas kolektivizácie – sa u nás principiálne zmenilo obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy. Dnes sa na veľkých plochách pestuje jedna plodina.“.
Starší čitatelia budú pamätať na oslavy štátnej moci pri rozorávaní medzí po „založení vyšších typov družstiev“ (pripomeniem prevážne násilnom) a odovzdaní pôdy štátu - ČSSR. Vznikol tým prostriedok na rýchle sústredenie vody zo zrážok z veľkej plochy a jej rýchly odtok. Najmä v podhorských a horských územiach bol tak založený devastačný účinok na pôdu. Dochádza k zvýšenej erózii a sťaženému vsaku zrážok do pôdy.
Aj táto skutočnosť prispela ku súčasnému vznikaniu prívalových odtokov z územia a keď je to podopreté ešte geologickým charakterom územia dochádza nezriedka ku katastrofálnym dôsledkom. Je to jeden z „darov“ činnosti totality na našom území pre budúce generácie.
Aj tieto skutočnosti by mali zvažovať ešte aj teraz nadšení zástancovia kolektivizácie a pozerať sa na možnosť nápravy.
Pavel Pospíšil, dôchodca
September 2016
