ubytovaný na Suvoráku, spolu s poslucháčmi Práv. fak., Filozofickej fak., Fak. Geol. geogr. vied (geológovia a geografi). (UK).
Vo februári malo dôjsť k vysokoškolskej reforme, podľa ktorej malo dôjsť k zmene aj vo vojenskej príprave. Vysokoškoláci mali raz za týždeň „vojenskú prípravu“, dvakrát išli na 1 mesačné cvičenie, (Turecký vrch) a po skončení školy sa išlo na 6 – mesačnú službu (do uniformy a do kasární). Podľa nového návrhu mali niektoré fakulty stratiť vojenskú prípravu a ísť na 2 – ročnú prezenčnú službu.
Táto skutočnosť sa nepáčila hlavne právnikom, ktorí začali vehementne protestovať. Pridali sa aj filozofi, ktorí mali byť tiež postihnutí a hnutie vyústilo do „pyžamovej revolúcie“ v rámci ktorej študenti (aj z iných fakúlt) sa zhromaždili v jedálni (na Suvoráku), kde za „predsedníctva“ Jablonického (budúceho významného historika), boli vznesené aj ďalšie otázky, ako zmena vyučovania marxizmu, zmeny v ČSM a podobne.
Celé „hnutie“ sa prelialo aj na Mladú gardu, kde vtedy bývali technici. Boli tu vyvesené aj určité tézy, o ktorých sa malo rokovať.
Podrobnejšie je celá táto udalosť popísaná v spomenutej publikácii, ktorú stojí za to prečítať si. Hlavne pre mladšie ročníky, ktoré vedia o dianí na Slovensku v tejto dome len minimum alebo nič. Upozorňujem hlavne na úvodnú stať Juraja Marušiaka: Slovenskí študenti a inteligencia v roku 1956, ako aj niektoré ďalšie príspevky.
Za významný považujem príspevok Antona Blahu, ktorému sa po „revolúcii“ podarilo vymaniť sa z nemilosti strany a vlády a za prispenia aj neskoršieho činovníka KSČ/KSS Petra Colotku skončil celkom slušne. (Colotka však nebol rovnaký aj v iných prípadoch pri previerkach študentov na právnickej fakulte). Toto nemožno povedať o ďalších aktéroch „revolúcie“, najmä Jablonickom, ktorý nemohol pôsobiť na SAV viacej rokov (podľa mojich vedomostí sa mu úplne uvolnila činnosť až po r. 1989).
V tejto súvislosti mi napadá zaujímavá súvislosť. Kto je súčasný poslanec SMERU s. Blaha? Je to príbuzný, menovec alebo čo, s bývalým protagonistom „pyžamovej revolúcie“?
Každopádne by som mu odporúčal prečítať si túto publikáciu, ale aj iným súčasným politikom, aby si, niektorí spomenuli, iní sa poučili v akej dobe sme v ČSSR žili po „víťaznom“ februári, a kto nám vládol. (A ako sa situácia ďalej vyvíjala až do roku 1989 a neskôr). Možno by prestali „bojovať“ proti EU (alebo ešte zvýšil svoj „boj“)?
Každopádne by mal tento, ale aj ostatní súdruhovia vyložiť karty aj s celým SMEROM a povedať aké majú iné riešenie okrem EU a NATO. (Dajme si na nich pozor pri nastávajúcich voľbách – aspon tí, ktorí to s touto republikou myslíme pozitívne).
„Pyžamová revolúcia“ mala aj iný význam. Bol to (podľa mojich vedomostí) prvý prejav proti praktickej politike KSČ/KSS v štátoch za železnou oponou, teda signál, že tu existuje iný názor na vedenie štátu, ktorý aj napriek násiliu, postihom len ťažko možno odstrániť. (Bolo to ešte pred poznaňskými udalosťami a maďarskými udalosťami. Aj z tohto odporu pochádzajú myšlienky neskorších revolúcií u nás, s konečným efektom v roku 1989.
A možno by stálo za to uvážiť, že treba voľačo robiť aj so zákonom proti komunizmu (z.č. 125/96 z 27. 03. 1996). § 1 (1) je nasledovný: Režim, založený na komunistickej ideológii, ktorý rozhodoval o riadení štátu a osudoch občanov v bývalom Československu od 25. februára 1948, bol odsúdeniahodný. (Povedal by som: je odsúdeniahodný aj teraz.)
Pavel Pospíšil, dôchodca a pamätník
