ale aj zistenie, že sa nezabúda na študentov, ktorí „to“ na Slovensku začali.
Množia sa aj informácie, že predsa by bolo potrebné pokúsiť sa o vyrovnanie s komunizmom a jeho zločineckou ideológiou. Podľa mňa pokusy o verejnú rehabilitáciu komunizmu – marxizmu neprestanú, kým im verejnosť nepovie cez demokratické inštitúcie (na to určené), že skutočne išlo o zločiny a ako také sa odsudzujú. Predsa organizácia, ktorá bola aj ideologicky zameraná na likvidáciu „triedneho nepriateľa“ sa aj naďalej pokúša znovu ukradnúť dušu ľudí (najmä mladých) a túto skutočnosť nevieme ani 30 rokov po..., mládeži vysvetliť.
Považujem za vhodné všimnúť si príspevok P. Szalaia (Sme, sobota 14. septembra 2019), z ktorého vyberám: Prečo sú potom v kľúčových funkciách nášho štátu stále bývalí členovia komunistickej strany?
Riešenia treba hľadať aj na spôsob príspevku Samuela Abraháma, ktorý odznel l2.11.2019, na konferencii Jesus College (University of Cambridge). Pozri denník „N“ z 13 dec. 2019.
Pavel Pospíšil, dôchodca, pamätník
December 2019
