Reakcia na knihu GENERÁL
Pani Mariana Čengel Solčanská,
po prečítaní Vašej knihy GENERÁL o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi nám nedá zareagovať a tlmočiť naše pocity a mienku o Vašom literárnom diele.
Boli sme šokovaní jej obsahom a spôsobom vyjadrovania. Obsah knihy prakticky nemá reálny súvis so skutočným generálom Štefánikom. Čo je však horšie, kniha sa snaží zmätene prezentovať život i dielo Štefánika. Poväčšine nepravdivé údaje ste využili na zdiskreditovanie Štefánikovej osobnosti. Obsah knihy tvoria mnohé vymyslené a nekultivovane spracované posteľné historky. Štefánika vykresľujete ako neokrôchanca, finančného a sobášneho podvodníka a klamára. Jeho vedecké, diplomatické i vojenské úspechy, to čo Štefánik vykonal, ste prakticky vynechali. Zato sa práca hemží detailnými popismi Štefánika ako erotomana. Rozhodne však odmietame Vaše slová „Hovoriť pravdu bola u Milana dosť vzácna vec“ (str.322). Tvrdiť toto o mužovi, pre ktorého bola pravda základným princípom života považujeme za škandalózne. Je známe, že vzťah Štefánika k pravde zdôrazňovali všetci, ktorí sa so Štefánikom stretli alebo o jeho osobnosti písali, zrejme okrem Vás.
Faktografických údajov je v knihe ako šafranu a tie čo sú uvedené sú nepresné a možno úmyselne skreslené. Napríklad.
1.Štefánik prišiel do Paríža 29.11.1904 spolu so sochárom Bohumilom Kafkom a nie, ako píšete, že sa s ním zoznámil neskôr.
2. Štefánika predstavil Julesovi Janssenovi osobne Cammile Flammarion v apríli 1905 a sám Janssen previedol Štefánika po observatóriu.
3. Štefánik nedoniesol do Meudonu osobne žiadnu svoju žiadosť ani ju neodovzdal slúžke Julesa Janssena. Navyše nežil a nespával s ňou celú zimu až do apríl, a ako uvádzate (str.74.)
4. Uvádzate, že spisovateľka Růžena Svobodová si vytvorila okolo svojej promiskuitnej osoby hotový malý Paríž. Jedného dňa sa pohádala s milencom, v tých rokoch ním bol F. X. Šalda, chytila Milana a vzala ho do spálne. Je to vymyslená lož so zurvalcom Štefánikom. (str.38) a nasledujúca pasáž je nevhodná na citovanie.
5. Nepochopili ste historickú skutočnosť, že Štefana Osuského vyslali do Paríža americkí Slováci ako delegáta. Bol spolupracovníkom vyslanca amerického prezidenta vo Švajčiarsku a nebol to teda žiadny poskok.
6. Štefánik sa stretol v Jasnej Poľane s Levom Nikolajevičom Tolstým vo februári, čo je v rozpore s Vami vymyslenou romantickou scénou „Všade kam oko dovidelo, pracovali roľníci na nekonečných žltých poliach. S obrovskými kosami, v pravidelnom rytme žali dozreté obilie“ (str.103).
7. O úmrtí Julesa Janssena sa Štefánik dozvedel telegramom na Košariskách na Vianoce 1907 a nie, ako uvádzate, v parížskej nemocnici (str.110-111).
8. Na bojiská prvej svetovej vojny narukovalo 700.000 Slovákov, z nich zahynulo 70.000. A nie, ako uvádzate „Z deviatich miliónov mŕtvych (v prvej svetovej vojne) bolo asi 400.000 Slovákov“ (str.190).
9. Lietadlo Caproni Ca 3-3, ktoré tragicky havarovalo pri Štefánikovom návrate do vlasti malo dĺžku 11m, a rozpätie krídiel 22m. V rozpore s Vašim mylným opisom „Tri metre dlhý dvojplošník čakal ...“ (str.343). Stačilo sa zastaviť v odletovej hale Letiska Milana Rastislava Štefánika v Bratislave.
Uvádzať ďalšie poznámky je zbytočné.
Po stránke vecnej i historickej je Vaša kniha spracovaná chaoticky a vyvoláva dojem, že dielo bolo vypracované úmyselne tak, aby zdiskreditovalo výnimočného človeka, ktorý mal leví podiel na vzniku Československej republiky. Domnievame sa, že kniha bola napísaná na zákazku a mala práve pri stom výročí úmrtia dehonestovať osobnosť Milana Rastislava Štefánika.
Ako autorka ste sa nechutným spôsobom zamerali vo väčšine na vymyslené posteľné scény, ktoré Vám boli zrejme veľmi blízke, nemajúce súvis so Štefánikom. Knihu považujeme za brak, urážajúci svojim obsahom nie len tých, ktorí s uznaním hovorili a písali o Štefánikovi ale aj celý slovenský národ.
Kladieme si otázku, kto alebo snáď určitá skupina ľudí (?) má záujem dehonestovať dielo a život Štefánika o to práve pri storočnej pamiatke jeho tragickej smrti? Kniha je nedôstojným prejavom a na verejnosť nepatrí.
Ján Fuska, čestný predseda Nadácie Milana Rastislava Štefánika
Tamara Dudášová, rod. Štefániková, praneter Milana Rastislava Štefánika
Pavel Šesták, správca Nadácie Milana Rastislava Štefánika
Ivan Šesták
generálmajor Svetozár Naďovič, nositeľ Radu Ľudovíta Štúra I. stupňa - vojenský a Náčelník správy pre zabezpečenie odchodu sovietskych vojsk z ČSFR 1990-1991
Oľga Reptová, predsedníčka Spolku Rodákov Milana Rastislava Štefánika, Dunajská Lužná
Oľga Plačková, predsedníčka Spolku Rodákov Milana Rastislava Štefánika, Košariská
