Prečo nezaočkovaným prekážajú výhody pre tých druhých

Písmo: A- | A+

To, ako sa koncom minulého týždňa ľudia správali na neohlásenom zhromaždení pred parlamentom, je strašná hanba. Rudolf Vasky a Martin Daňo sa asi tešia, že étos ich roxorom vystužených videí žije.

No žiadny slušný človek nemôže ospravedlniť útok na novinárov, snahu násilím vtrhnúť do parlamentu a tie hlúposti, ktoré protestujúci vykrikovali. 

Okrem agresívnych protestujúcich, podľa ktorých je pandémia korona vírusu výmysel a sprisahanie mocných, však vedľa nás žijú aj státisíce občanov a občaniek Slovenska, ktorí existencIu covidu nespochybňujú, prípadne ho aj zažili na vlastnej koži. No cítia odpor k vláde a opatreniam, ktoré plánuje zaviesť. 

Jadro tohto odporu má reálny a pochopiteľný základ. 

Totižto už rok ľudia počúvajú od vládnych aj opozičných politikov, že očkovanie proti covidu má byť a bude dobrovoľné. Predseda SaS Sulík to dokonca hlásal cez bilbordy. Teraz, po roku, však voliči počujú niečo iné: BUĎ sa dáš zaočkovať, ALEBO sa budeš stále testovať. Inak sa medzi ľudí nedostaneš. Vláda hovorí o výhodách pre očkovaných, snaží sa to zabaliť do krajších slov. Ale stále je to buď/alebo, čo sa ďaleko viac podobá na ULTIMÁTUM, než na slobodný výber. 

Sme nahnevaní, keď si politici z volebných programov po voľbách urobia toaletný papier. Keď nedržia slovo, keď bez mihnutia oka vedia v dôležitých veciach otočiť o 180 stupňov. Presne to isté sa stalo aj teraz. Rok hlásali mantru o dobrovoľnom očkovaní, teraz z neho vládni politici umožnili spraviť priepustku k normálnemu životu. Prečo sa čudujeme, ak sú ľudia kvôli tomuto názorovému obratu nahnevaní? 

Pritom by to mohlo byť také jednoduché: stačilo by, keby začiatkom leta koaliční lídri predstúpili pred ľudí a povedali niečo o tom, že situácia sa zmenila, že dnes vieme viac, ako pred rokom, že je tu nebezpečná mutácia vírusu a pokým nebude zaočkovaná väčšina populácie, čakajú nás ďalšie lockdowny, stovky zbytočných úmrtí a odložené operácie kvôli preplneným nemocniciam. Mohli otvoriť tému povinného očkovania a vracať sa k nej. Debata o výhodách pre zaočkovaných by bola oveľa znesiteľnejšia, ako teraz. 

Lenže to by bolo možné iba v prípade, keby tomuto štátu vládla skutočná koalícia. Tá Hegerova je však už len akýsi zvláštny kolektívny útvar, ktorý ledva drží pokope a na opozičnú politiku nikoho nepotrebuje, vystačí si aj sám. Včera sa mu podarilo schváliť zákon, ktorý “dobrovoľnosť” v štýle buď/alebo robí o čosi stráviteľnejšiu.

Zaočkovanosť vďaka novým pravidlám, ak sa ich nesvojprávne pôsobiaci hlavný hygienik Mikas rozhodne niekedy zaviesť, možno o čosi stúpne. Ostatné zostane po starom: rozdelená spoločnosť a vláda, ktorá nevie, čo má robiť, aby nám na covid zomieralo čo najmenej ľudí. Keď na to príde, nevie sa zhodnúť na detailoch. Keď sa na niečom konečne zhodne, nevie to odkomunikovať. Keď niečo odkomunikuje, nedokáže to stopercentne zrealizovať, lebo po dvanástich rokoch smeráckych vlád tu zostala rozvrátená štátna správa a veľká nedôvera ku všetkému, za čím stojí nejaký verejný úrad. 

Vyhliadky do konca roka tak vyzerajú bezútešne. No ešte ste tu vy – státisíce ľudí, ktorí sa neboja očkovania, chápu jeho prínos a aj dôležitosť dodržiavania základných protipandemických pravidiel. Hovorte o nich pokojne na verejnosti, doma v práci, na internete. Robte kampaň normálnosti, lebo tej je v našej spoločnosti stále veľký nedostatok.

Pavel Sibyla

Sledovať ma môžete na tejto stránke.  

Foto: SITA/Branislav Bibel

Skryť Zatvoriť reklamu