Písmo:
A-
|
A+
zúfalosť od dávna v duši mi drieme.
Smrad, špina, močovka reálny život,
nie žiadna pretvárka či nudne kino.
Môj život utápa beznádej clivo,
na dno ma dotláča pretvárka hnilo.
V bahne sa utopím nevládzem zabrať,
len nádej usmiata plánuje návrat.
Bezmocnosť zabila všetko zlé vo mne,
som čistá hladina dávno je po mne.
Už iba posledná myšlienka vstala,
čistá a priezračná začala plávat.
Dno niekde za chrbtom odvažne mala,
v buducnosť verila nechcela klamať.
