Pri pohľade na bezdomovca v meste mnohí vyslovia slová „špinavec, hanba mesta a pod.". No málokto sa zamýšľa nad tým, prečo je ten človek taký aký je. Je to skutočne vždy preto, že sa mu nechce pracovať, že chce celý deň popíjať alkohol, žiť asociálnym spôsobom života? Alebo to môže byť aj preto , že stratil niekoho blízkeho a nevie sa s tým vyrovnať, prišiel o prácu, dom, rodinu a vyrovnáva sa s tým týmto spôsobom. Nie je správne, preto takéhoto človeka hneď odpísať. Pomáhať mu však takým spôsobom, že od neho kúpime Nota Bene tiež nemá veľký význam. Ak chceme a vieme takémuto človeku pomôcť, skôr by sme sa mali sústrediť na snahu pomôcť mu nájsť prácu, či poskytnúť mu prácu, aby sa mohol opäť vrátiť do normálneho života.
Čo je príčinou pádov určitých skupín ľudí a ako tomu predchádzať?
O ľuďoch v nepriaznivej sociálnej situácii sa často krát hovorí ako o sociálne neprispôsobivých i keď príčiny ich situácie môžu byť rôzne. Pád na „dno", bezdomovectvo, chudoba sú často len dôsledkami snahy riešiť svoju zlú finančnú a sociálnu situáciu. Stratu, zníženie príjmu a iné nepriaznivé udalosti sa mnohí snažia prekonať rôznymi krátkodobými pôžičkami s „nekresťanskými" úrokmi, ktoré však časom, mnohokrát už od začiatku nie sú schopní splácať a dostávajú sa do začarovaného kruhu. Po čase sa objavia exekúcie čím sa náklady zvyšujú o ďalšie „nekresťanské poplatky, úroky", čo je už len posledným klincom do rakvy pre tieto nešťastné rodiny.
Kto by mal týchto prípadoch pomôcť? Obec? Štát?
Tí väčšinou hrajú len mŕtvych chrobákov a prídu „pomôcť" keď je už dosť neskoro.
Čo by sa malo zmeniť?
Určite v prvom rade, by bolo potrebné zakázať rôzne krátkodobé pôžičky, ktoré majú často horšie dôsledky ako to čo sa človek nimi snaží riešiť. Nemenej dôležité je zmeniť Exekučný zákon, aby exekútor nebol posledným, kto rozhodne o jeho ďalšom osude, tým, že svojimi tzv. odmenami, úrokmi dovedie človeka do ešte horšej finančnej a sociálnej situácie. A v neposlednom rade je takisto dôležité zvýšiť pružnosť štátu a obcí pri riešení problémov občanov. Aby terénny sociálny pracovník bol osobou pre obec skutočne využiteľnou a nebol len administratívnou záležitosťou, bol by schopný včas zasiahnuť, zistiť potreby, problémy danej rodiny, snažiť sa komunikovať s rôznymi inštitúciami, s ktorými sa rodina dostala do problémov a pomôcť im vyriešiť ich situáciu.
Je pravdou, že tieto návody môžu znieť už ako klišé, pretože sa o tom roky hovorí a nič sa s tým za tie roky neurobilo, no len celospoločenskou komunikáciou, apelom a tlakom na kompetentných sa môže skutočne podariť pohnúť s týmito vecami a zmeniť ich.
Úprimná pomoc? Marketing?
Bezdomovci však nie sú len jednou sociálnou skupinou, ktorej je dobré pomáhať, no je najviac zanedbávaná. Pomáhať ľuďom bez domova, nie je vôbec populárne, pretože názory na týchto ľudí nie sú pozitívne. Rôzne inštitúcie, média, umelci sa skôr sústreďujú na pomoc iným sociálnym skupinám ako napr. ľuďom ťažko zdravotne postihnutým, detským domovom a pod. čo však nie je zanedbateľné. Smutné však na tejto pomoci je to, že často sa objavuje len pred Vianocami. Len v predvianočnom období si spomenú, že títo ľudia existujú, no títo ľudia sú tu vždy. Konajú sa rôzne megaprojekty, na ktorých vystupujú slávni speváci, herci, moderátori, slzy im stekajú po tvárach, akí sú súcitní. Cieľom týchto projektov je hrať na city ľudí, vytiahnuť od nich pred Vianocami peniaze na „sociálne účely" a po Vianociach zase zabudnúť. Je toto však skutočne pomoc?
O čom by teda mala byť skutočná pomoc?
Pomoc ako taká, nie je len vecou finančnou. Človek ak chce pomáhať nemusí tak robiť len peniazmi, ani by nemal. Niektorí ľudia dajú určitú finančnú čiastku mesačne na pomoc určitej sociálnej skupine a tým to pre nich končí. Myslia si ako pomohli, no viac ich nezaujíma. Niekedy peniaze vôbec nie sú dôležité. Deti v detských domovoch viac ako nejaké dary, či financie ocenia to keď ich prídete navštíviť, trochu sa im povenovať, pohrať sa s nimi, baviť sa s nimi „normálne", rovnocenne, neľutovať ich pre ich situáciu, ale brať ich ako rovnocenných kamarátov, ktorých sme prišli pozrieť. Čiže dôležité je o týchto ľudí sa zaujímať, navštevovať ich, spríjemňovať im chvíle, proste im pomáhať.
V prvom rade by však človek nemal vnímať túto pomoc ako obetu pre iných, ale mal by mať dobrý pocit z toho, že svojom troškou, kúskom svojho voľného času, či určitým príspevkom dokázal pomôcť, spríjemniť chvíle, vyčariť úsmev na tvárach iných a to by ich malo napĺňať šťastím.
