Rozhodol som sa kúpiť troch – jedného mliečniaka a dve ikernačky. Som dosť veľký experimentátor a moje nadšenie skúšať nové jedlá so mnou zdieľa v rodine aj staršia dcéra. Tentokrát to ale prebehlo celé trochu inak ako obvykle.
Po príchode domov dcéra okamžite začala sondovať, čo dobrého sme nakúpili. Pri objavení sleďov sa nadšene nezatvárila. Napriek tomu si jednu ikernačku položila na tanier. Snáď prvý krát v živote začala jedlo najprv dôkladne skúmať a urobila pitvu sleďa. Keď vybrala ikry, začali z nej vychádzať nezrozumiteľné zvuky na hranici hystérie a dobehla aj s tanierom ku mne, nech identifikujem zvláštnosti, ktoré tam objavila a podľa jej správneho úsudku tam nemali čo hľadať.
Foto1:
Foto2:
Samozrejme nás doživotne prešla chuť na tento druh špeciality a určite sa mi nikto nebude čudovať, že rybie produkty z obslužného pultu Krajiny nákupov budeme dlhý čas zďaleka obchádzať. Najviac ma mrzí, som prišiel som o významnú spolukonzumentku neobvyklých a nových vecí. Teraz sa z nej stane konzervatívna stravníčka. Predsa len – v hranolkách také veci nenájdete.
