Ťažko je milovať blázna, čo nekoná
nič podľa zákona, ktorý tu vládne.
S úsmevom prekoná každučkú priehradu,
keď každý myslí si, že už je na dne.
Blázon však radosť má: Kto by ho vyrušil,
veď predsa nepozná pravidlá riadne.
A tak sám žije si, pusto, či pokojne?
Ktohovie; prosto tak, ako sa vezme.
Čo ak tým bláznom si práve ty, rozumný,
keď vhodne pozeráš na veci sveta?
Buduj si hranice, zostavuj stupnice,
až keď si zakúsil: Všetko sa nedá.
Len vtedy pochopíš, že vtáci spievajú;
nikto im nemôže povedať: Beda!
... -g-bé-as- _ -g-g! (1993)
PS: Tretí a štvrtý verš sú tu momentálne už len na zachovanie rýmu...