Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Načo za mnou znova voláš, láska?
Alebo to azda nie si ty?
. . .
Keď ťa len tuším ešte,
už radosť trpknúť začína,
nestihne z úkrytu srdca
na svetlo v pravde
slobodne sa zrodiť.
Z hlbočín cestou
záblesk jej svitu
nad priepasťou zabliká,
potom však múr,
prekážka nezdolná
vyrastie v duši,
zabudnúť neprivolí,
že ona horkosťou je nazvaná.
A keď chce láska, veď môže ísť...
Len kto by prijal
to chúďa nesmelé,
cez hradby výčitiek
strmou cestou vysilené?
Veď vždy tak bolo
- a nikdy nie v slobode -
klíčila utajená.
. . .
Znova za mnou voláš, láska,
len či si to ozaj ty?
Však spomínam si už;
ak budeš bolieť
a čosi ťa spúta,
naisto viem,
že bola si to ty,
moja láska...
(1996)
