Odpoveď

Čo k tomu dodať? Bolo to v pláne.

Odpoveď býva áno i nie.

Boli by slová zmenili záver?

Dali by nádej tomu, čo mrie?

Snáď v jednej chvíli zdalo sa možné,

čo po roky je len tichým snom.

No srdce plaché len oheň zažne.

Nestačí pohľad, pár iskier v ňom.

Neviem ťa viniť, svoj má v tom podiel

osud, čo stretol doma oboch nás.

Prajem ti, chlapče, aby si našiel

v nej tú, čo deťom pozmení ho raz.

Bol si tak milý, myslel si, že chápem.

A ja zatiaľ iba - nevedela som.

Pridlhým bdením unavené srdce

s rozumom zdriemli v spánku naivnom.

Neprekvapí nás, keď ťažko chorý

umrie. A predsa, predsa to bolí.

Bolesťou zlomenej trstiny - nádeje.

Bolesťou času, v ktorom sa dozreje?

(1997)