Večer v hladkom tichu
potme bodky svetiel hovoria:
„I tu sa skrýva čísi osud."
Tikanie budíka a ťukot v tvojej hrudi...
Teraz je ulica tmavá, tichá.
Večerný chlad a trocha vlahy,
jemné obrysy veže v diali,
kde-tu si domy tíško šepocú...
A ty načúvaš, čo tam, v tebe,
krotko počíta tvoje hodiny.
A hoci mladosť ešte je tvojím právom,
niečo ťa núti
stále rozmýšľať nad údelom tých,
čo mäkký obláčik osudu
nevedie tadiaľ jak teba,
nad údelom nepochopených.
- Načo sa touto cestou uberáš
a žitie robíš ťažším pre seba?
Prečo zamýšľaš sa stále nad svetom?
Snáď sa mu nerád prizeráš?
Večer, keď je ticho,
do tmy tvoje okno pozerá.
A tu sa skrýva ten tvoj osud.
Tikanie budíka a ťukot v tvojej hrudi...
Viem,
tam dnu, v tebe,
okrem zázračného počítadla času
ukrýva sa tichý pramienok.
Tvojmu bytiu dáva život,
činom zmysel,
láske krásu.
Ale nikdy z jeho spomienok
nevymizne chvíľa,
keď zabudol si,
že všade môžeš chrániť čísi osud.
„Vždy stráž si
priezračnú čistotu vody prameňa..."
(1989)
