Uveríš?

Prastarý príbeh,

a od iných iný

Bez kriku

bez hnevu

potichu

bez viny

Od tvojej komnaty

kľúč

privysoko pre mňa

visel

Zamknutá zostala,

kým trocha nepodrastiem,

a hop alebo trop,

či si naň počkáš

Nešlo to inak,

ver

Neveríš

Od srdca kľúče

len domovník

smie cudzím odovzdať,

potom,

ako sám ich z klinca zvesí

Nejde to inak,

ver

Už som sa dotýkala,

ešte len na špičkách,

no predsa

Týždeň ma držala

zabudnutá radosť

Neveríš, chápem

Takú si ma nevidel

A asi neuvidíš

Príliš sú ťažké

kľúče od izieb srdca

Dve ruky muža treba na jeden

A mne sa zrazu marí,

že v tvojich

sa už čosi blyští...

Keby si len vedel,

ako ja túžim

mať zlý zrak!