Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Prastarý príbeh,
a od iných iný
Bez kriku
bez hnevu
potichu
bez viny
Od tvojej komnaty
kľúč
privysoko pre mňa
visel
Zamknutá zostala,
kým trocha nepodrastiem,
a hop alebo trop,
či si naň počkáš
Nešlo to inak,
ver
Neveríš
Od srdca kľúče
len domovník
smie cudzím odovzdať,
potom,
ako sám ich z klinca zvesí
Nejde to inak,
ver
Už som sa dotýkala,
ešte len na špičkách,
no predsa
Týždeň ma držala
zabudnutá radosť
Neveríš, chápem
Takú si ma nevidel
A asi neuvidíš
Príliš sú ťažké
kľúče od izieb srdca
Dve ruky muža treba na jeden
A mne sa zrazu marí,
že v tvojich
sa už čosi blyští...
Keby si len vedel,
ako ja túžim
mať zlý zrak!
