Do stánku som ako do jaskyne (Sezam, otvor sa!) zašepkal:
- Dobré ránko, prosím si päť lístkov na električku.
Z útrob stánku sa ozvalo:
- Jáj, mladý pán, tak to vám neposlúžim, ešte mi dnes nedodali!
- Tak si prosím Korzár, ten vidím, že máte.
- Nech sa páči, deväť päťdesiat.
Podávam desaťkorunáčku, tetuška zahrabe v pokladni a päťdesiathaliernik vydáva slovami:- Milión!
Prepukol som v smiech, poďakoval a odišiel.
Sú však aj také stánky, kde sa osoba za okienkom zmôže v takomto na úbohé tri slová: Nemáme, deväť, päťdesiat. Aj to s odporom.
Celkom rád chodievam do obchodíkov, kioskov, predajničiek, menších reštaurácií, kde je vidieť, že majitelia sa o svoj biznis vzorne starajú a aj keď majú dosť starostí, nájdu si pre dobrých zákazníkov príjemný úsmev a nejaké to slovko navyše.
Treba však povedať, že dobrý zákazník sa aj preukáže, že je dobrý práve tak, že sa pri komunikácii s personálom neobmedzuje len na to nutné.
Rád s ľuďmi komunikujem a zistil som, že stačí vojsť do obchodu s dobrou náladou, úsmevom na tvári, pri komunikácii samotnej prehodiť nejakú tú vtipnú repliku, či pridať náladové slovko navyše a hneď je to o niečom inom. Zvykol som si, ak som v obchodíku s majiteľom sám, nastoliť otázku, ako sa darí, či sú spokojní s vývojom okolo ich obchodovania a podobne.
Oni si radi posťažujú, sú radi, že ľudia prídu nielen nakúpiť, a teda nadiktovať, čo potrebujú a zaplatiť. Viem, že obchodník je aj na to, aby zákazníkovi poradil, preto zvyknem zapájať svoj náprotivok do akcie.
Veľmi rád sa potom vraciam k takýmto obchodníkom a zvyčajne ma víta jednoduchý, možno obyčajný, no o to príjemnejší - úsmev.
