Ak chcete vedieť viac o Rusínoch a ich zvykoch, je táto kniha momentálne najlepšou svojho druhu. Dozviete sa z nej všetko postupne od začiatku. Miroslav Števík v prvej kapitole objasní, ako to bolo s osídľovaním územia Spiša Rusínmi v 14. – 17. storočí a s vývinom náboženských pomerov. Rusíni vtedy tvorili na Spiši popri Slovákoch, Nemcoch a Poliakoch jednu z najpočetnejších národnostných komunít.
V nasledujúcej kapitole sa Juraj Pavlis venuje dejinám obcí s rusínskym obyvateľstvom v rokoch 1848 – 1918. Keďže sa vtedy odohrávali významné spoločenské aj ekonomické zmeny, ako zrušenie feudalizmu a vznik prvej Československej republiky, môžete sa dozvedieť, ako sa s nimi vyrovnávala aj rusínska menšina.
Vyše storočie (1918 – 2020) života a pôsobenia Rusínov na Spiši približuje Martin Furmanik. Opisuje ich mimoriadny národnostný útlak a veľmi zlú sociálnu situáciu, ktorá viedla k vlne vysťahovalectva po druhej svetovej vojne. Spišskí Rusíni odchádzali na južné Slovensko a do českých pohraničných oblastí, odkiaľ bolo vysídlené nemecké obyvateľstvo. Najvýraznejšie však bolo vysťahovalectvo do Sovietskeho zväzu. Občania Československa ukrajinskej, ruskej a bieloruskej národnosti mali právo optovať na občianstvo Sovietskeho zväzu súčasne s presídlením. Čo všetko to znamenalo a aké boli súvislosti, nájdete v knihe.
Na etnografické hľadisko rusínkeho obyvateľstva sa zamerala Mária Staňová Michalková. Opisuje remeslá, na ktoré sa toto etnikum zameriavalo, ich zvyky v stravovaní v bežný aj sviatočný deň, pri obliekaní, slávenie významných sviatkov a obyčaje pri dôležitých životných udalostiach. Priestor je venovaný aj opisu ľudovej a cirkevnej architektúry a vybaveniu domácností.
Na záver treba spomenúť, že publikácia vyšla aj v rusínskom jazyku, aby si ju aj tí, ktorí ovládajú rusínčinu, mohli prečítať úplne autenticky. V pláne sú aj publikácie, ktoré budú mapovať dejiny ďalších národností na Spiši.
