
Začal by som juhozápadným pobrežím Nórska, ktoré je známe hlavne vďaka svojim hlbokým fjordom. Vstupnou bránou do tejto oblasti je mesto Bergen, 2 najväčšie nórske mesto. Do Bergenu sa dá dostať jednoducho letecky- výhodne s nízkonákladnou nórskou leteckou spoločnosťou, alebo vlastným autom po trase Poľsko (Česko)- Nemecko-Dánsko a odtiaľ trajektom cez more. Mať v Nórsku vlastné auto je určite veľká výhoda, pretože krajina je veľmi rozľahlá a verejná doprava je dosť slabo podporovaná a navyše drahá. Preto vlastné auto veľmi uľahčí cestovanie.
Dnešnú časť by som venoval jednému fjordu Lysefjord ( v preklade Svetlý fjord) na ktorého úpätiach sa nachádzajú veľmi známe skalné útvary- skalné bralo Preikestolen a balvan Kjarag. Preikestolen ( v preklade Kazateľnica), je výbežok zo žulovej steny týčiaci sa po stranách Lysefjordu. Na vrchole tvorí plošinu o rozmeroch cca. 25×25m. Kolmé steny Preikestolen spadajú priamo do mora z výšky 600 metrov. Posadiť sa na hranu skalného prahu je podobné, ako sedieť na streche najvyšších mrakodrapov na svete. Prístup k Preikestolen je jednoduchý. Cesta vedie od centrálneho parkoviska dobre značeným chodníkom. Celá túra trvá asi 2 hodiny. Počas letnej sezóny navštívi Preikestolen cca 130 000 návštevníkov, takže chodník je takmer pernamentne preplnený. Toto miesto je jedným z najnavštevovanejších miest celej krajiny a tak sa pripravte na nápor množstva turistov.Výhľad z Preikestolen je naozaoj úžasný.

Turistický chodník na Preikestolen je dobre značený a ľahko zvládnuteľný.

Pohľad na Lysefjord- v preklade Svetlý fjord.

Hneď prvý pohľad na Preikestolen naznačil že je to jedinečné miesto.

Preikestolen- Kazateľnica z výšky.

Kolmá stena spadá do hĺbky viac ako 600m.

Sympatická nórka strachom z výšky rozhodne netrpí.

4nohý turisti sú tiež patrične hrdý na svôj výkon.

Relax na samotnej špičke Preikestolen.

Balans na hrane...

Jednoducho Preikestolen.
Ďaľším zaujímavým miestom nachádzajúcim sa v tomto istom fjorde- v Lysefjorde, je balvan Kjarag. Tento kus skaly je veľký možno 1,5×2 m. a je zaseknutý medzi dvoma bralami. Priepasť pod Kjaragom je hlboká 1 000 m. a končí na hladine Lysefjordu! Je to o 400m viac ako ponúka výhľad z Preikestolen a plocha na ktorú sa postavíte je neporovnateľne menšia, ako plošina na Preikestolen. Každé pošmyknutie znamená istú smrť. Napriek tomu sa jedná o veľmi navštevované miesto a aj keď nie každý sa na tento balvan postaví, aby zapózoval do fotoaparátu, výhľad z vrcholu fjordu na Lysefjord je fantastický aj bez tejto adrenalínovej vložky.
Vzdialenosť medzi Preikestolen a Kjarag je asi 140 km nórskym vnútrozemím. Jedná sa o cestu vedúcu ľudoprázdnou časťou tejto krajiny, prechádza sa územím nikoho, kde sa len občas prejde popri osamelej farmel alebo menšej dedinke. Príroda je v týchto miestach dosť drsná, takmer bez stromov a kríkov. Nevidno ani žiadne živočíchy a my prechádzame veľa kilometrov bez toho, aby sme stretli nejaké iné auto. Jedniným osviežením je plavba trajektom cez Lysefjord, kde si aspoň nachvílku oddýchneme od jednotvárneho šoférovania.

Ľudoprázdne cesty.

Aspoň že počasie nám prialo, slnečné lúče nám zlepšovali náladu.

Architektúra nórskych kostolov pripomína obrázky z rozprávkovej knihy.

Foto z paluby trajektu pri prevoze na druhý breh Lysefjordu.
Cesta na Kjarag začína na veľkom parkovisku ktoré je väčšinou poriadne preplnené. V prípade, že ste cestou vyhladli, môžete sa osviežiť v miestnej horskej chate. My si v chate dáme kávu a vychutnáme si výhľad z terasy. Po krátkom oddychu sa vyrazíme na pochod. Celá túra ku Kjaragu je asi 7 km dlhá. Zo začiatku je turistický chodník dosť strmý a náročnejší ako turistický chodník vedúci na Preikestolen. Odhadom nám treba prekonať asi 300-400 m. prevýšenie. Potom sa už dostávame na vrchol pohoria, ale ešte sme nevyhrali. Čaká nás ešte prechod cez pomerne hlboký kotol vymodelovaný pravdepodobne ľadovcom ešte v dobe ľadovej. Po asi 2 hod. chôdze sa konečne dostávame na náhornú plošinu celého pohoria. Odtiaľto nás čaká ešte asi 3 km. chôdze ku nášmu cieľu. Chodník je pomerne bezpečný, ale náročný na fyzickú kondíciu. Počasie máme krásne a preto si doprajeme fotenie na pamiatku. Nakoniec dorazíme do nášho cieľa. Najskôr sme dosiahli hranu pohoria lemujúceho Lysefjord. Nájdeme si tiché miesto bez iných turistov- peknú hranu na ktorej sa usadíme a vychutnávame si nádherné výhľady. Trocha sa posilníme a vydáme sa na posledné metre ku Kjaragu. Nakoniec sme k nemu dorazili. Obzerám si ho z každej strany a moja istota že naň vystúpim a spravím si na ňom foto začína rapídne klesať. 1 km. hlboká priepasť pod balvanom mi nespôsobuje žiadne potešenie, skôr stres. Trvá mi asi 10 min. kým sám seba presvedčím, že v našich Tatrách som už ×krát zliezal steny po menších hranách a som tu a nakoniec sa odhodlám a na balvan vystúpim najbezpečnejším možným spôsobom- po 4 nožky. Istota je istota. Balvan je zaseknutý medzi 2 skalnými bralami a asi 5 m. od Kjaragu spadá do priepasti menšia riečka dole do mora. Je nemožné rozoznať tok rieky pár stovák metrov podo mnov. Nakoniec sa odhodlám a zdvihnem sa na nohy- nebudem sa predsa fotiť po 4 nožky. Kolená sa mi ale trasú tak ako už dávno nie, takýto nervózny som na skale nebol ani nepamätám. Pofukuje mierny vietor ktorí mi na stabilite rozhodne nepridáva. Po 5 minútach fotenia uvoľňujem miesto ďaľším turistom a po odchode z balvana na pevnú zem sa mi výrazne uľaví.

Turistický chodník vedúci ku Kjaragu.

Drsná, studená nórska príroda.

Ale aj takáto mesačná krajina má svoje čaro.

Ovce sa pásli na všetkých miestach, kam som sa zatúlal, asi majú v sebe športového ducha?

Konečne sme sa dostali na vrchol plošiny pohoria lemujúceho brehy Lysefjordu.

V tichosti si vychutnávam krásnu prírodu na brale nad Lysefjordom.

Postavil som sa na Kjarag! Ale kolená sa mi triasli tak, ako už dávno nie, podo mnou je už len 1 000m. priepasť.

Krásne scenérie na ktoré sa nezabúda.

Basejumper pozýva na skok turistku z Kolumbie, sľubuje jej 24 sekundový let dole na hladinu fjordu.

Three, Two, One, Jump!

Basejumperi milujú Kjarag.
ďakujem za prečítanie.
Nabudúce by som rád napísal o Trolltuge- trolom jazyku, mojej najkrajšej túry v Nórsku.
Pavol Bačík