Alena si práve chystala raňajky, keď jej prišla esemeska od manžela. Práve nastúpil na lietadlo do Londýna, kde strávi pracovne niekoľko dní. Odpísala mu, že ho miluje a že jej chýba.
Keď sa naraňajkovala, obliekla sa a zišla dole do garáže. Chcela ísť na nákup do hypermarketu v centre. Zo zvyku sadla do svojho červeného autíčka a diaľkovým ovládačom otvorila garážové dvere. No zrazu jej hlavou preblysla myšlienka, prečo by dnes nemohla ísť na manželovom aute, keď ten je na služobnej ceste. Jeho auto je väčšie a luxusnejšie ako jej malé červené autíčko, tak prečo by si nedopriala trochu radosti.
Presadla si do manželovho čierneho sedanu a vyšla z garáže.
Parkovisko pred hypermarketom bolo preplnené, horko-ťažko našla voľné miesto. Zaparkovala, vystúpila z auta, vzala nákupný vozík a ponorila sa do davu nakupujúcich. Milovala nákupy a hlavne keď bola sama, lebo nemusela počúvať manželovo šomranie.
Alena tlačila plný vozík s nákupom na parkovisko. Hľadala svoje auto. Celkom jej tá nákupná horúčka poplietla hlavu, až zabudla, kde zaparkovala. Prešla celé parkovisko, no jej auto tam nebolo. Toto už nie je žiadna sranda. Alene nebolo všetko jedno. Ešte raz obehla parkovisko ale nič. Zavolala kamoške a tá prišla za pár desiatok minút. Spolu ešte skúsili auto nájsť, no márne. Neostávalo nič iné, len zavolať na políciu.
Po spísaní zápisnice a presnom popise auta odviezla Alenu jej kamoška domov.
Vyložili tašky s nákupom z auta. Alena otvorila ovládačom garážové dvere. Vtom ju zalial studený pot. Jej červené autíčko stálo v garáži. Až teraz si uvedomila, aká je hlúpa. Celý čas na parkovisku pred hypermarketom hľadala svoje červené autíčko. Úplne zabudla, že tam išla na manželovom čiernom sedane.
