Hľadím cez dvojité sklo ako pán z balkóna fajčí.
Jeho svet sa práve odohráva niekde inde ako náš,
lebo on je práve teraz rád, sleduje, fajčí a to mu stačí.
Byť ako on je ľahké, skús to, nič za to nedáš.
Skús sa pozrieť očami ľudí,
ktorí prežili viac a horšie,
ktorých v noci stále niečo budí,
na tých, ktorí sa narodili skoršie.
Mať ich za vzor
za to čo si odžili!
Nie preukazovať vzdor
a pichať si veci do žily.
Oveľa viac ľudí si zažilo nepríjemnejšie javy.
Treba hľadieť na nich, ako na svoju budúcnosť,
nemať zo zlých skúseností a problémov stavy,
nestať sa otrokom slov ako smútok či bezmocnosť.
Ja reflexívne zatváram okenice
a jedna vrstva skieľ padá.
Roztrieštila sa o moje nohavice...
no ďalšia si na jej miesto cestu hľadá.
Ľahké je niečo v hlave tušiť
a niečo iné ziaľ v srdci dusiť...
No treba ísť ďalej
aj keď opäť od dušičky malej.
