V Senici budeme predávať dedovizeň.

Ťažko sa hľadajú slová, keď cítiš že to čo sa bude diať je nesprávne, nespravodlivé, proti samotnej podstate tvojho zmýšľania, proti tomu v čo veríš, že je dôležité, že je zásadné. Mesto Senica sa pokúsi predať 52 hektárov poľnohospodárskej pôdy. Pôdy, na ktorej sa hospodári, ktorá sa každoročne obrába, pôdy, ktorá prináša úžitok. Primátor Senice určil, že rozhodujúcim kritériom bude najvyššia ponúknutá cena, ktorá musí byť minimálne 303 937 EUR. Tristotisíc eur za pol milióna metrov štvorcových ornej pôdy. Cena je 57 centov za jeden štvorec.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (1)

Za euro fondy si pôdu neobstaráš.

300 tisíc EUR je v Senickom mestskom rozpočte ako volovi malina. Je to niečo viac ako 2 % tohto ročného rozpočtu. Je to suma, ktorá zabezpečí Senici prevádzku na 8 dní. Smiešna suma v porovnaní s hodnotou, ktorá predstavuje predmet predaja – pôda. To nie je stavebný pozemok na ktorom dnes postavíš niečo a o pár rokov ak sa ti to nebude páčiť tak to zbúraš a postavíš niečo iné. To nie je stroj, ktorý ak sa pokazí, alebo ak uvidíš nejaký iný, tak si ho jednoducho kúpiš. Pôdu ti nezabezpečí ani žiadna výzva z niektorého ministerstva, keď predložíš super projekt, ktorý budeš financovať z euro fondov. To je pôda, ktorej NIKDY nebude viac.

Senica bola ešte v medzivojnovom období prevažne poľnohospodárske mesto. Na všetkých okolitých roliach sa hospodárilo. Ľudia mali k pôde vzťah, živila ich. Pôda je iná hodnota ako peniaze. Dnes ju ideme predať.

A prečo?

Hádam preto, lebo musíme uhradiť nejakú mimoriadne dôležitú faktúru za dodanie niečoho bez čoho nemôžeme existovať. Pretože ak to nebudeme mať, tak zajtra sa prestane točiť zemeguľa a nevyjde slnko.

Hádam preto, aby sme znovu zaplatili nejakú vymyslenú zmluvnú pokutu, ktorej nárok vznikne preto, lebo splatnosť niektorých faktúr je posunutá o jeden deň a my ich z nejakého dôvodu nezaplatíme.

Hádam preto, lebo musíme znovu zaplatiť Technickým službám za niečo, čo sme už v miestnych daniach alebo v poplatku za vývoz odpadu minulý rok zaplatili a z 300 tisícového úveru, ktorý sme si zobrali hen pred dvomi mesiacmi už nezostal ani cent.

Hádam preto, lebo musíme tento rok uhradiť bankám splátky úverov vo výške 732 tisíc EUR a my ich máme len vtedy ak predáme nejaký majetok.

Hádam preto, že vždy lacno predáme a draho kúpime, ako napríklad 107 lavičiek na „revitalizovanom“ debiláku (pre neseničanov, to je ľudový názov nášho námestia) za 66 tisíc EUR, za dva milióny korún.

Senickí poslanci, prosím Vás nedovoľte predať našu dedovizeň. My nemáme žiadne právo predávať pôdu našich predkov, našich detí. My máme len povinnosť ju čo najlepšie užívať a zveľaďovať. Odovzdať ju našim potomkom v rovnakom alebo v lepšom stave.

Buďte Srdcom Seničania!