Možno to bol naozaj úspešný príbeh pre pár jednotlivcov , ale som presvedčený, že pre väčšinu úspešný príbeh by mal vyzerať inak ako byt sa celoživotnú drinu ( dnes už ani to nie) preplnená čakáreň u lekára, kde nepoznáte dňa ani hodinu kedy prídete na rad a penzia, pri ktorej riešite dilemu či sa najesť, zaplatiť energie alebo lieky, pretože všetko naraz jednoducho nezvládnete.
Dnes sa mantra o úspešnom príbehu zmenila a politici tvrdia , že sme najhorší v Európe pokiaľ ide o udržateľnosť financií a druhí najhorší pokiaľ ide o kvalitu života. Paradoxom je, že sú to stále tí istí politici, ktorí pred tým fanfarónsky prezentovali „svoj úspešný príbeh“.
Zo slovníka im vypadli frázy ako „slovenský automobilový priemysel“ alebo „automobilová veľmoc“ a nahradili ich poznámky o zlej štruktúre ekonomiky. Záchrana ale vraj má prísť v znalostnej ekonomike a vo vytváraní väčšej pridanej hodnoty. To tvrdia najmä tí, ktorí celý život nevytvorili žiadnu pridanú hodnotu .
Nedávno som si pozrel na TA3 rozhovor dvoch kovaných darmožráčov Petríka Weisa a súdruha Borisa Zalu ako spolu mudrovali na tému, ako Slovensko „naštartovať“. Priznám sa, že ma tie ich kecy tak naštartovali, až som TA3 rýchlo prepol, ale povedal som si v duchu, že keď budem mať aj ja trocha času napíšem pár riadkov o tom, čo by Slovensku naozaj mohlo pomôcť. Ja viem, že moje „bláboly“ nebudú nikoho zaujímať, ale keďže svoje príspevky píšem pre pár priateľov, verím že si môj názor aspoň oni so záujmom prečítajú.
Takže k veci. Podľa Petríka Weisa a súdruha Zalu vraj Slovensku pomôže fond obnovy a takzvaná výroba s vyššou pridanou hodnotou.
Keďže ja robím viac ako 30 rokov na tom, aby sa vytvárala skutočná pridaná hodnota a platím dane, aby mohli slobodne „kvakotať“ aj experti typu Weis a Zala, tak ma takéto mudrovanie tých, ktorí majú maslo na hlave vo verejnom priestore uráža. Nie, že by z časti nemali pravdu v časti všeobecných fráz typu „musíme vytvárať vyššiu pridanú hodnotu“, ale nech to preboha nehovoria títo ľudia, ktorí v živote nepreložili ani slamku, a ktorých znalosť a najmä skúsenosť ako skutočne vytvoriť pridanú hodnotu je z ríše fantázie. Bohužiaľ to, čo by naozaj pomohlo Slovensku nie je obsiahnuté v žiadnom fonde obnovy a žiaľ ani v programovom vyhlásení vlády.
Slovensko vyčerpalo ľahké cesty na dosiahnutie sociálneho zmieru a tzv. spoločenská dohoda t.j. stav , pri ktorom sa ešte bude dať chodiť po ulici bez ozbrojenej ochranky sa bude dať dosiahnuť iba naozajstnou prácou čo najväčšieho počtu členov spoločenstva.
Doby, keď sa dalo rozdávať dôchodcom, úradníkom a nezamestnaným tak , že sa predával spoločný majetok a neskôr zadlžoval štát sa skončili. Ak bleskovo nezačneme organizovať krízový menežment narazíme spôsobom, ktorý si nikto so žijúcich nepamätá.
Spôsob ako tomu zabrániť je iba jeden - prudko znížiť výdavky štátu na správu a podporiť tých, ktorí dokážu tvoriť hmatateľnú pridanú hodnotu. To znamená prepustiť tisíce úradníkov na ministerstvách, rôznych ústavoch ale aj v samosprávach. Doslova zdeciovať štátny aparát. Ak si niekto myslí, že to znefunkční štát je na omyle. Zdecimovať znamenalo už za rímskych čias posilniť ducha. Keď rímska armáda strácala bojaschopnosť bolo zdecimovanie jedným z nástrojov ako naštartovať údernosť jednotiek. Boli síce menej početné, ale strach im neumožnil ustúpiť. To isté platí aj pre naše úradníctvo . Je lenivé, arogantné a skorumpované. Jeho decimácia by prospela celej spoločnosti. Obrovské množstvo zbytočných úradníkov máme v samosprávach. V meste kde stále bývam – v Šali – bolo kedysi v správe ( za socializmu na MsNV) zamestnaných 25 úradníkov . Dnes sa ich stav blíži k číslu 70 a máme aj okresný úrad, ktorý sme predtým nemali, pretože sme boli súčasťou väčšieho okresu Galanta. Čo vlastne títo úradníci robia? Nuž tak napríklad povoľujú, regulujú a „usmerňujú“ . Napríklad na vyrúbanie stromu vo svojej záhrade potrebujete dva posudky (dendrologický a ornitologický) a právnika, ktorý vám napíše žiadosť, ktorú následne zadministrujú minimálne dve pracovníčky úradu. Oslobodenie sa za platenie dane za psa, ktorý uhynul potrebujete doklad od veterinára. Výber dane a administráciu samozrejme zabezpečuje „pracovník“. Vybaviť stavebné povolenie je tortúra iba pre silné povahy. Keď chcete stretnúť primátora musíte mať skutočné šťastie, pretože táto figúrka sa spravidla na úrade nevyskytuje. ( je na rôznych zasadaniach ako sú ZMOS, dozorná rada VAK, poslanecký zbor župy, v parlamente, alebo sa jednoducho niekde zašíva a obchoduje) . Mimochodom, ktoré iné zamestnanie by vám umožnilo sedieť v parlamente aj na poste napríklad primátora? ( okrem predsedu samosprávneho kraja, lebo ten je na tom podobne ako primátor a tí dvaja ktorí boli zvolení do parlamentu sa vyjadrili podobne ako oslovení primátori.) Keď sa po týchto voľbách do parlamentu pýtali novinári zvolených starostov a primátorov, ktorú z funkcií budú vykonávať svorne a ako jeden odpovedali, že obidve. Pre mňa je tu iba jedno vysvetlenie. Stolička primátora môže byť celkom bezproblémovo zrušená a samosprávne kraje tak isto nepotrebujeme. Ak v porovnateľných ( porovnateľných ale iba čo do počtu obyvateľov ) krajinách EU akými sú Dánsko a Fínsko majú desatinu munincipalít – rozumej starostov , primátorov, poslancov a úradníkov zabezpečujúcich vynášanie smetí a čistenie ulíc ( už teraz si viem predstaviť ako ma pre túto zjednodušenú predstavu odsúdi každý náhodní čítajúci starosta ) môžeme ich mať aj my. Zrazu by sme mali desaťtisíce voľných pracovníkov, ktorí by mohli ísť pracovať do pýchy „nášho“ priemyslu – do automotiv, kde by nahradili tam pracujúcich ale dane neplatiacich Indov a Pakistancov. Mali by sme viac čašníkov a hoteliérov a možno by sme už vôbec nepotrebovali ministerstvo cestovného ruchu.
K ministerstvu „ruchu“ o , ktoré tak ide Andrejovi D. iba jedna poznámka: ak vláda zabezpečí, aby vedľa hlavných ciest boli konečne postavené verejné záchody ako to vidíme v susedných krajinách, a ak potom konečne zistíme, že na Slovensku ubudli bizardné postavičky chlapov otočených chrbtom k ceste a tu a tam zvierajúcich čosi pod bruchom, ak sa odstránia všadeprítomné skládky odpadu nebude existencia „ministerstva“ mať zmysel. Teda nebude mať zmysel tak či tak. Pre väčšinu. Pre tých, ktorí budú na novom ministerstve rozdeľovať dotácie ministerstvo pochopiteľne zmysel mať bude vždy.
Zdecimovať alebo rušiť Slovenskú akadémiu vied je možno na prvý pohľad rúhanie, ale keď si položíme na misky váh, koľko sme do nej ako spoločnosť za posledných 30 rokov vložili a čo sme za to dostali, výsledkom nemôže byť nič iné ako jej definitívne rozpustenie.
O mnohých našich ambasádach platí to isté. V programovom vyhlásení vlády sa síce píše nasledovné :
"Vláda zefektívni fungovanie ekonomickej diplomacie v prospech rozvoja sektorov a hospodárstva Slovenskej republiky v spolupráci s krajinami, kde sa daní diplomati nachádzajú a pôsobia, pričom aktívnu komunikáciu s týmito diplomatmi a ich vecné a metodické riadenie zabezpečí Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky a ním poverené podriadené organizácie rezortu."
ale to je samozrejme vtip. Poznám prácu niektorých našich „ekonomických diplomatov“ a môžem celkom bezpečne vyhlásiť, že ich prepustenie by nikomu nechýbalo. Ich zbytočnosť je evidentná už len z toho, že počet slovenských entít , kt. by ich prácu potreboval sa limitne blíži k nule.
Slovensko má 5 426 857 obyvateľov
Z toho 1 763 277 dôchodcov, invalidov, sirôt
439 387 sú štátni zamestnanci
159 800 sú nezamestnaní
867 410 sú deti do 14 rokov
928 000 sú mladiství od 15-24 rokov
8 600 sedí v base
To spolu je takmer 77% obyvateľov, ktoré je viac alebo menej odkázené na pomoc zvyšnej čosi viac ako 20% menšiny. Táto menšina sa musí postarať o takmer 80% väčšinu a to je pochopiteľne nemožné. Naviac v dôsledku starnutia populácie a odchodu mladých do zahraničia sa tento pomer bude iba zhoršovať.
Cesta ako zachrániť spoločnosť pri tomto poznaní nie je budovanie silného štátu , ako tvrdia súčasní politici ale budovanie efektívneho štátu. Malého čo do počtu úradníkov ale výkonného čo do akcie. Je to ale možné ? Za 30 rokov som na Slovensku nestretol príjemného a ústretového úradníka alebo policajta. Zistil som, že ako podnikateľ a zamestnávateľ nepotrebujem súdy, pretože ak súd vydá svoje rozhodnutie za 10 rokov takéto rozhodnutie mi je zbytočné. Zistil som, že nepotrebujem verejné zdravotníctvo, pretože jednoducho nemám čas si ísť sadnúť do preplnenej čakárne, kde budem márne čakať na to , že ma niekto zoberie a vypočuje. (zato ale môžem nachytať doteraz nepoznané bacily a voľne ich distribuovať ďalej do society) Predo mnou vždy budú dôchodcovia, tí čo nemajú problém sa prísť do čakárne zohriať a najnovšie už aj Ukrajinci. Teda všetci tí, čo do systému neprispievajú. Moje miesto ak ochoriem , je u lekára, ktorý za výkon berie peniaze. Načo mám teda platiť verejné zdravotníctvo ak mi je na nič? Pritom samozrejme nemám nič proti dôchodcom iba chcem povedať, že tí čo pracujú a sú takpovediac na vlastnej nohe nevedia zdravotníctvo využiť. Živnostník ak čaká u lekára nič nezarobí a keďže jemu nikto nič nedá tak v ten deň keď čaká na vyšetrenie asi hladuje .
Zistil som, že ak chcem niečo na Slovensku postaviť stretnem sa s odporom aktivistov, úradníkov a chumajov najrozličnejšieho druhu. Nebezpečenstvom pre mňa budú práve lokálni politici, ktorí si na boji proti „developerom“ postavili kariéru. V súkromí samozrejme ochotne pristanú na forme obchodu ja povolenie ty byt alebo peniaze. Nebezpečenstvom budú dane , pretože tie budú stále rásť, čo je mimochodom neklamným znakom, že systém kolabuje. Tak radšej nebudem riskovať ( a to mimochodom odporúčam v tejto dobe všetkým) a na Slovensku nebudem do ničoho investovať. Ani nechávať peniaze na účtoch, pretože sa môže stať to čo sa stalo na Cypre, že vám politici peniaze z účtov jednoducho zoberú.
Slovensko či to chceme , alebo nechceme zobrať na vedomie jednoducho nabúralo a nemá plán ako z danej situácie von. Nie sme ešte na dne ale nie sme od neho ďaleko.
Myslím si, že v krátkej dobe nás budú čakať sociálne nepokoje, a že Ficova vláda nedovládne. Takzvané programové vyhlásenie vlády podľa mňa jasne hovorí rečou bezradnosti. Okrem floskúl nie je v ňom nič zásadné. Nikto sa nehodlá spraviť revolúciu v nákladoch štátu, čím dáva jasne najavo všetkým tým, ktorí platia dane, že ich budú platiť viac, a že za ne v podstate nič nedostanú. To je samozrejme extrémne demotivujúce a alarmujúce. Inými slovami vláda povedala toto : „zachráň sa kto môžeš“.
Naša tradícia neobsahuje vyzdvihovanie úspešných. Skôr naopak. Nie je preto žiadnym prekvapením, že programové vyhlásenie vlády neobsahuje, žiadnu zmienku o tom ako skutočne naštartovať Slovensko k obratu. K vyššej výkonnosti. Silný štát , ani reštrikcie určite nie sú cesta. Silný štát to je okrem iného viac kontrol. Všimol som si, že v pokovidovom období, k nám kontroly chodia častejšie ako predtým. Je to spôsobené tým, že počet kontrolovaných subjektov klesol , zato počet úradníkov zostal rovnakí. Niektorí sa priznali, že majú zadanie u vybraných subjektov vybrať pokuty. To samo o sebe je tak silno demotivujúce a je prejavom takej neúcty , že reakciou naň nemôže byť nič iné ako snaha odviesť štátu čo najmenej. Veď čo už s takým štátom, ktorý v priamom prenose rozhadzuje peniaze na ciele s ktorými sa platiaci daňovník jednoducho nemôže stotožniť, neustále sa zadlžuje, poskytuje mizerné služby a hrozí zvyšovaním daní?
Ak bude niekto chcieť Slovensko zmeniť mal by si predovšetkým dať za cieľ motivovať tých, čo platia aby ostali tu a platili dane ďalej. Okrem iného im musí dať najavo, že si ich prítomnosť váži a že ich peniaze dokáže starostlivo spravovať. To je zásadná a veľmi náročná a potrebná úloha. Každý obchodník vie, že si svojich zákazníkov musí vážiť a híčkať, inak mu odídu. Naši politici to za 30 rokov nepochopili. Ľuboš Blaha sa teší, že majiteľ ESTU údajne chce odísť zo Slovenska. Možno odíde aj s ESETOM. Dochádzať zamestnancom do Hainburgu z Bratislavy asi nebude žiaden problém. Gratulujem súdruh Blaha. Teším sa, že pôjdete aj Vy konečne pracovať , aby ste nahradili dieru v štátnom rozpočte keď ESET odíde.
Otočiť Slovensko v dnešnej situácii a za tejto generácie bude extrémne ťažké ak nie úplne nemožné. Ja si skôr myslím že druhá možnosť je tá správna. Atmosféra v spoločnosti, skladba priemyslu a služieb je v takom stave, ktorý sotva umožňuje dúfať v dobré konce. Ja osobne by som dnes na Slovensko dnes nevsadil. Samozrejme som rád, že vládnu koalíciu dnes netvoria typy ako Kollár a Matovič, ale ani Luboš Blaha pre mňa nie je zárukou, že tu bude terno. Ja viem , že pre väčšinu sú tieto slová skôr na smiech verím ale , že pre niektorých ale môžu byť dôvodom na „zrelú úvahu“ .
Na záver keďže je 17.november a my si pripomíname 34 výročie zmeny, tej zmeny ktorá spôsobila, že sme odovzdali správu nad krajinou cudziemu kapitálu, sami sa pri tom zadlžili a stali sa gastarbaitrami vo vlastnej krajine spomeniem jednu známu anekdotu, ktorá je ale veľavravná a je podľa mňa správnou reakciou na všetky tie oslavné reči o získanej slobode a demokracii ( mimochodom tak nápadne sa podobajúce rozprávkam bývalých partizánov popisujúcich svoj „heroizmus pri ústupe do hôr“) : - keď sa pri oslavách 200 výročia Veľkej francúzskej revolúcie na recepcii pýtal francúzsky minister zahraničných vecí čínskeho veľvyslanca ako sa Čína pozerá na dôsledky tejto udalosti, predstaviteľ Číny , státu s takmer 5000 ročnou históriu odpovedal slávnou vetou : ešte je príliš skoro hodnotiť. To isté podľa mňa platí aj o Novembri roku 89.....
Pavol Kollár
