Som Slovák a žijem na južnom Slovensku. Nikdy som nemal problém s tam žijúcimi Maďarmi. Naučil som sa vnímať ich národné potreby. Vyslovené aj nevyslovené. Mnohým rozumiem. Napríklad rozumiem, že sa im ťažko spievajú slová slovenskej hymny. ( nerobme si ilúzie, ťažko sa spievajú aj časti Slovákov, ktorý si myslia, že toho tvrdého spatia už bolo dosť) Možno si poviete, že je to nepodstatné alebo, že keď nechcú nech nespievajú. Nie je to tak. Hymna je jedným zo základných charakteristických, zjednocujúcich ale aj motivačných znakov spoločenstva štátu. Možno sa bude zdať divné, čo idem povedať, ale som presvedčený, že na jazykovo zmiešanom území stále ignorujeme potrebu Slovákov dohovoriť sa s ich maďarskými susedmi aj v ich rodnom jazyku. Narážam na výučbu maďarského jazyka na slovenských školách povedzme ako voliteľného predmetu. Podobné modely sú dnes nie len vo Švajčiarsku, ale a to sa bude asi zdať čudné aj v Rusku. Bolo by to hneď trocha iné, ak by povedzme Slovák v Komárne, Dunajskej Strede alebo v Galante vedel pár viet po maďarsky – napríklad čo i len z dôvodu „aby ho nepredali“.
Nezaškodil by ani trocha iný pohľad na národné dejiny. Máme mnoho spoločného. Napríklad sme spoločne bránili vlasť takmer 150 rokov pred tureckou inváziou.
Slovensko bolo dlho na tom čo sa týka ekonomiky lepšie ako Maďarsko, čo dávalo Slovákom aj istý pocit istoty a možno aj sebavedomia. Avšak tento rozdiel sa stiera a Maďarsko nás začína viditeľne predbiehať. Aj Česko , aj Poľsko. Žiaľ.
Maďarsko už niekoľko rokov zavádza reformy . Postupne a systematicky.
Napríklad začalo znižovať daň zo zisku . Nasledovne :
Daň zo zisku - Maďarsko ( firmy)
1991: 40 %
1994: 36 %
1995: 18 %
2004: 16 %
2005-2016: 2 stupne pod 1,5 mil eura 10%/ a nad 1,5 mil eura: 16%
2017: 9 %
To spôsobilo, že Maďarsko sa stalo atraktívne pre zahraničné investície a tie začali Maďarsko vyhľadávať.
S príchodom investícií rástlo HDP a vláda začala mať paradoxne napriek nižším daniam vyššie príjmy, ktoré jej umožnili začať znižovať aj ostatné dane. Napríklad DPH na byty zo závratných 27% znížila na 5%. To rozhýbalo stavebníctvo. Dnes sa Maďarsku stavia 4,5 krát toľko ako na Slovensku. Začali sa znižovať dane a odvody zamestnancov, čo zvyšovalo čisté mzdy zamestnancov a tiež kúpnu silu.
Odvody za zamestnanca – Maďarsko ( platí zamestnávateľ)
2017 : 22%
2018: 19,5 %
2020: 18,5 %
2022: 13%
Dnes v Maďarsku pracuje najviac ľudí v histórii. A Maďarsko začína zamestnávať čoraz viac Slovákov. Slováci tak začínajú tvoriť maďarský HDP. Podporovať dôchodkový systém. Vytvárať hodnoty.
Maďarská vláda začala s podporou rodiny s cieľom zastaviť vymieranie Maďarov. Zdá sa , že sa jej to podarilo. Slovensko v kontraste s týmto nedokázalo zastaviť odliv slovenskej mládeže do zahraničia. Najschopnejšia časť mladej a vzdelanej populácie začína ostávať najmä v susednom Česku. Maďarsko vie dnes investorom poskytnúť stabilné prostredie. Slovensko to nedokáže. Rozvrat verejných financií, ktorý nám aktuálne hrozí bude mať za následok zvyšovanie daní a to bude mať za následok odchod investorov zo Slovenska . Napríklad aj do susedného Maďarska. To môže znamenať, že Slováci budú cestovať za prácou do Maďarska ešte viac ako dnes. Oboje sa už deje.
Slovensko je dnes štát, ktorý je druhý najviac závislý na ruskom plyne a rope. To má tiež vplyv na rozhodovanie sa investorov. Máme najmenej udržateľné financie v eurozóne. Každým ďalším nezmyslom z pera vládnych politikov, ktorým sa zvyšujú naše výdavky sa približujeme ku katastrofe, ktorá sa môže prejaviť neschopnosťou štátu platiť svojich zamestnancov a dôchodcov. Zvyšovanie daní nás paradoxne k tomuto scenáru môže priblížiť ešte viac.
Ekonóm David Friedman tvrdil, že ak budú poskytovať vlády obyvateľom zlé služby, alebo sa ich rozhodnú prehnane zdaniť, ľudia krajinu opustia a presunú sa tam, kde im to bude vyhovovať.
Pre poriadok by možno bolo dobré dodať, že v istom momente, keď sa ľudia rozhodnú húfne opustiť krajinu, môže to znamenať aj prekreslenie hraníc. Deje sa to dnes na Ukrajine a nie je isté , že ďalšie krajiny nebudú nasledovať. Možno to ale nebude preto, že Ukrajina vojnu prehrá, ale preto, že Slovensko sa ekonomicky položí.
Nie som klasický komentátor ani novinár a tak si dovolím prihriať vlastnú polievočku. Minulý rok sme postavili v Maďarsku dve fabriky. Jednu na klasickú výrobu stavebných hmôt a druhú na spracovanie odpadov a ich premenu na výrobky pre potreby stavebníctva. Ešte uvediem, že naša skupina firiem sa zaoberá výrobou a distribúciou stavebných hmôt. Stavebné povolenie a projektová činnosť za závod v maďarskom Dabaši nám trvala pol roka. Za pol roka od zadania podkladov projektantovi , sme začali stavať a za rok sme stavbu ukončili. V rovnakom čase ako v Maďarsku sme začali s takým istým procesom na Slovensku vo východoslovenskej Geči, kde už jeden podobný závod máme. V podstate išlo o to , že sme vo vnútri areálu potrebovali postaviť druhú výrobnú linku. Lenže zatiaľ čo v Maďarsku sme fabriku postavili na zelenej lúke za rok a pol od rozhodnutia stavať , sme za tento čas na Slovensku nedokázali získať ani územné rozhodnutie!!!!. Najdlhšie nám trvala EIA, kde rôzne tzv. aktivistické skupiny, najmä však bratislavské Združenie domových samospráv požadovalo rôzne nezmysli . Fontány , zelené fasády a poldre. Realizovať šialenstvo green dealu už aj na fasádach výrobných hál považujem naozaj za totálnu stratu súdnosti. Výsledok: EIA trvala rok a pol. (Mimochodom nedávno vetovala prezidentka novelu zákona , ktorý mal proces urýchliť a zbaviť ho rôznych špekulantov, pre ktorých ochrana enviromentu nie je cieľom, ale prostriedkom. )
Zdá sa že Maďarsko má víziu. Aj plán. A tiež stratégiu. neviem ako vnímate dnešné Slovensko ale podľa mňa nemá ani jedno z vyššie spomenutých. Maďarská vláda celkom nedávno zadefinovala svoje strategické ciele . Sú nasledovne :
„Politický riaditeľ premiéra uviedol, že najväčšou strategickou výzvou, ktorá bude pred Maďarskom stáť v nasledujúcom desaťročí, je dostať sa zo skupiny krajín so strednými príjmami, dobehnúť vyspelé krajiny a dosiahnuť postavenie regionálnej strednej mocnosti v strednej Európe.
Maďarská stratégia musí riešiť tieto problémy:
vyhnúť sa tomu, aby sa stala perifériou veľkého medzinárodného bloku;
zabrániť návratu anomálií bývalého modelu voľného obchodu založeného na spontánnych trhových procesoch;
riešiť zraniteľnosť dodávateľských reťazcov;
dosiahnuť vstup Maďarska do skupiny hospodársky rozvinutých krajín.
Medzi konkrétnymi riešeniami uviedol politický riaditeľ niekoľko príkladov:
ďalej zvyšovať už aj tak rekordnú úroveň zahraničných investícií do pracovného kapitálu
v oblasti energetiky, rozvíjať viac prepojení s hlavnými distribučnými bodmi vo svete a v širšom regióne
ďalej posilňovať regionálnu spoluprácu
vytvoriť z maďarského bankového sektora regionálneho a globálneho hráča
využiť reštrukturalizáciu vysokého školstva, ktorá už prebieha, na uľahčenie prenosu vedomostí do priemyslu a vzdialených výskumných centier
posilniť prítomnosť Maďarska na medzinárodnej scéne, najmä prostredníctvom verejnej diplomacie
posilniť obranný, IKT, potravinársky, farmaceutický a automobilový priemysel.
Mám rád Maďarov. Sú to výborní susedia, skvelí ľudia, a úžasní kamaráti keď na to príde. Politika však môže byt aj o inom. Veľkomaďarský sentiment je jednou z mobilizačných bášt maďarskej politiky. To sa asi poprieť nedá. A ako sa hovorí príležitosť robí zlodeja. Príležitosť ale dáva aj ten kto je slabí. Kto sa ponúka. A Slovensko ako najzraniteľnejší sused Maďarska si nemôže DOVOLIŤ byt slabé. Otázkou je prečo sa diplomat Káčer namiesto blbých vyhlásení nesnaží spraviť Slovensko silným. Asi nebudem sám , kto pripomenie „diplomatovi“ Káčerovi a „politikovi“ Matovičovi, že naša schopnosť ubrániť súčasné hranice sa nevyrieši tak, ak bude „diplomat“ šíriť hlúpe reči, vláda odovzdávať zbrane Ukrajine, ( v rozpore s mienkou väčšiny spoločnosti) brať na seba ručenia za jej nesplatiteľné pôžičky, požičiavať si na nezmysly, na atómovky či prehajdákavať peniaze na nevýkonných úradníkov. Katastrofálne menežovanie štátu, a nie ruské víťazstvo, môže byť ohrozením nie len pre našu hranicu ale aj pre naša štátnosť. Toto by sme týmto pánom mali konečne pripomenúť a vo voľbách vykopnúť konečne túto skupinu klaunov na smetisko dejín. Otázka je či ešte nejaké voľby ešte budú? Ďalšou otázkou je kde vziať slušných a schopných?
Pavol Kollár
