Avšak v poradí štvrtá pokuta Tescu vo výške milión eur nie je žiaden špás a s veľkou pravdepodobnosťou sa jedná o ďalší signál toho, že tento "špás" je organizovaný zvrchu a teda, že štát je prepožičaný hospodárskym výpaľníkom, čím v rozpore s momentálne akože vládnymi "ľavicovými" tézami podporuje sociálnu nerovnosť.
A keďže všetko so všetkým súvisí, je potrebné sa tejto zdanlivo nezaujímavej, okrajovej a možno pre niekoho malichernej téme venovať a zachovať tak aspoň čiastočne stopu udalosti, ktorá raz môže slúžiť ako príklad pre hodnotenie dejinnej periódy. Otázku, či ide o nadprácu úradníka snáď ani netreba rozoberať. Pre koho robí štátny úradník túto nadprácu, nie je iba o podstate samotnej otázky, ale o tom, v akej miere sa dá použiť štátny aparát v "demokratickej" spoločnosti na vzájomné hospodárske boje subjektov obchodnej súťaže.
V prípade pokút Tescu podľa všetkého nejde o "bežné" postupy. Už nejde o nejaké "drobné" výpaľníctvo úradníka, ktorý odmieta vydať stavebné povolenie, alebo ukončiť daňovú kontrolu. Po prečítaní výroku z dôvodovej správy musí každému súdnemu stúpnuť tlak. Citujem:
....dňa 14.07.2014 v čase od 14.15 hod. do 20.45 hod. v prevádzkarni: Hypermarket TESCO, Nitrianska 1771/118, Partizánske umiestňoval na trh predajca 7 druhov potravín v celkovom množstve 1,9328 kg a cene 19,33 € po uplynutí ich dátumu minimálnej trvanlivosti ....
Predajca v zmysle § 21 ods. 1 písm. c) zákona NR SR č. 152/1995 Z. z. dostal teda "zaslúženú" pokutu vo výške 1 milión eur. za 1,9 kg hnilého ovocia a horkú čokoládu v hodnote 19 eur! Avšak neostalo iba pri tejto pokute a odvtedy Tesco dostalo ďalšie tri podobné pokuty. A to už nie je žartík, ale cielená, lúpežná a chladnokrvná likvidácia, ktorá úplne opodstatnene vyvoláva dojem, že ide o ďalšiu lotrovinu niekoho v pozadí, komu štátny úradník prepožičal svoje "razítko". Otázka pre koho robí štátny úradník túto nadprácu, nie je iba o podstate samotnej otázky, ale o tom, čo sa stalo s týmto štátom a s "demokraciou", ak dokáže dosadiť do zodpovedných pozícii ľudí, ktorí celkom viditeľne slúžia záujmom silných mužov v pozadí. Akoby naschvál sa v tomto kontexte vynára nedávna správa o podozrení "údajného" zamestnanca SIS, ktorý za úplatu ponúka úplatu konkrétnej spoločnosti. Bohužiaľ určite sa nejedná o postup ojedinelý. Každému, kto je trocha zbehlý v biznise je jasné, že niekto v prípade Tesca / a Slovenských elektrární / používa štát na vytváranie tlaku s cieľom dosiahnuť ústupky v kúpnej cene aktíva. O Tescu rovnako ako o Slovenských elektrárňach je známe, že zvažujú predaj svojich slovenských aktív a tak ich perzekúcia nahráva prípadným kupcom znižovať kúpnu cenu. Zatiaľ, čo v prípade Slovenských elektrární a.s. štát aspoň deklaračne záujem o prípadnú kúpu aktíva prejavuje, v prípade Tesca nemôže byť o podobnom scenári ani reči. Pri troche predstavivosti a orientácii sa na trhu sa zoznam adeptov na kúpu Tesca z domácich "česko-slovenských" vplyvných kruhov zužuje na dve mená . Jedno z nich, zdá sa používa štát na vydieranie majiteľov Tesca.
Dovolím si pri tejto príležitosti odcitovať časť úvah pozoruhodnej analýzy Thomasa Pikettyho - z knihy "Kapitál 21 storočí" , v ktorej výstižne charakterizuje zákonitosti a naznačuje perspektívy vývoja .
".. stáva sa takmer nevyhnutným, že koncentrácia kapitálu vyústi v extrémne vysoké úrovne - také vysoké, že sa stávajú nezlučiteľnými s hodnotami meritokracie a zásadami sociálnej spravodlivosti, ktoré sú základom moderných demokratických spoločností."
a na inom mieste:
"Exitujú konvergenčné sily, ktoré môžu prevážiť v istých krajinách a v istom čase, no sily divergencie môžu v ktoromkoľvek okamihu získať prevahu, čo sa podľa všetkého deje aj teraz, na začiatku 21 storočia. "
Zdá sa z opakujúcich sa príkladov divergencie, medzi ktoré zapadá aj príklad Tesco, že taká doba nastala aj na malom Slovensku. Čo je ale mimoriadne na tejto "kauzičke" je zistenie, že po výpredaji dedičstva generácií zopár jednotlivcom, po kauzách so schránkovými firmami, ktoré ukazujú ako sa na úkor zadlžovania nasledujúcich generácie nabaľuje prostredníctvom štátu skupina vyvolených, je tu nový fenomén. V prípade pokút Tescu podľa všetkého nejde o "bežné" postupy. Už nejde o nejaké "drobné" výpaľníctvo úradníka, ktorý odmieta vydať stavebné povolenie, alebo ukončiť daňovú kontrolu, ale o systémové "hrubokrké" využívanie štátu k súkromným cieľom. Nie ojedinelé, pretože ani v prípade elektrární nie je ešte celkom jasné, kto bude tým správnym kupujúcim......
Pavol Kollár
