14.deň : Kombinácia krásy, námahy a starého polomu
Dátum
6.7.2017
Trasa
Andrejcová, útulňa (1424) - Priehybka (1553) - S. Priehyba (1190) - Kolesárová (1495) - Oravcová, s. (1455) - Zadná hoľa (1605) - Homôľka, s. (1575) - Ramža (1267) - Bacúšske s. (1315) - S. za Lenivou (1378) - Čertovica, motorest (1238)
Vzdialenosť / Prevýšenie / Čas
28,67 km / 1595 m / 12:20:31 hod. / 06:43:17 hod. (čas chôdze)
Čarovné ráno pod dohľadom Vysokých Tatier
Noc bola plná dažďu. Ľudia sa nepokojne mrvili celú noc a spiaci vonku sa snažili dostať do sucha a bezpečia útulne. Možno by bolo vhodné prirovnanie vzhľadom na cieľ dnešnej etapy Čertovice: “V noci sa vonku čerti ženili”.
Budík zazvonil presne o 5:00 hod. a nám sa nechcelo z teplučkých “pelíškov”. Môj pohľad cez maličké okienko ale naznačoval, že je po daždi. Ja som si nechcel nechať ujsť jedinečné divadlo, ktoré som tu zažil už minulý rok. Rýchlo som sa prezliekol, uchopil batoh a presunul sa pred útulňu. Tu sa už motali prví “obdivovači”. Všetci pozerali jedným jediným smerom - na Vysoké Tatry. Tie plávali na oblakoch inverzie, akoby ani neboli spojené s našou matičkou Zemou.
Postupne sa zliezli vonku všetci účastníci našej výpravy. Každý ešte otlačený a rozospatý. Ranný, čerstvý vzduch však robí zázraky a nalieva život do stuhnutých tiel. Po “kochaní” až krochkaní nad rannou scenériou nastáva ranný rituál v podobe balenia a hygieny.
Ešte jedna fotka na rozlúčku a už smerujú naše prvé kroky smer cieľ dnešnej etapy - Čertovica.
Najprv sa vraciame po pár metroch na hlavný hrebeň magistrály. Je tesne po 6:00 hod. a slniečko už veselo vykúka spoza obzoru a osvetľuje nám cestičku. Po zhruba dvoch kilometroch klesneme do nášho prvého sedla Priehybka. Je to sedlo, v ktorom je majestátna skala, na ktorej už raňajkujú prví pocestní. Po príchode ku skale ich vystriedame a užívame si raňajky s krásnym výhľadom. Uf, najedli sme sa a je čas stúpať na najbližší kopec nad sedlom na Veľkú Vápenicu.
Stúpame na plochý chrbát Veľkej Vápenice niečo cez 200 výškových metrov. Obzeráme sa do zadu a vidíme ešte vysielač Kráľovej hole. Tíško sa s ním rozlúčime a už zdolávame prvé metre plochého chrbátu.
Od Priehyby až po Zadnú hoľu
Teraz nás čaká pomerne nepríjemné klesanie okolo 500 metrov do sedla Priehyba. Občas je potrebné mať skoro kamzičí krok, kedy preskakujeme z nohy na nohy. Pritom si dávame pozor na každý krok, lebo po daždi je chodník občas zradný. Nebezpečná je aj jemná šotolina, ktorá uteká pod podrážkami našich topánok. Nakoniec to všetci úspešne zvládneme a sedíme v altánku v sedle.
Priehyba je jedno z oficiálnych miest, kde je možné pri prechode hrebeňa Nízkych Tatier prespať. Voda je k dispozícii v neďalekom potoku. Ako ochranu pred dažďom je možné použiť iba prístrešok, ten je ale zo všetkých strán otvorený. Minulý rok, keď som tadeto išiel, tak tu táborila veľká skupina asi 40-tich turistov. My sa tu však zdržujeme iba čas potrebný na rekonvalescenciu po nepríjemnom zostupe.
Hory sú spravodlivé. To čo sme klesli, tak teraz stúpneme. Najbližší kopec Kolesárová mi pripomína mojich prvých turistických vedúcich. Boli to manželia Kolesároví, ktorí ma priviedli k tejto činnosti v prírode.V duchu im ďakujem.
Stupáčik nebol taký ťažký, ale aj tak si dávame na kopci pauzu na oddych. Túto príležitosť využívajú miestne motýle a vyhrievajú sa na našej výstroji a oblečení.
Občas sa predierame kríkmi, občas preskakujeme stromy a občas ich radšej obchádzame. Stále mierne stúpame a les sa strieda s lúčkami. Cestička je to príjemná a ani sa nenazdáme a nachádzame sa na Zadnej holi. Dosť tu fúka, a tak sa v prieseku schovávame medzi kosodrevinou. Tento počin má za následok, že si nás Marek nevšimne a pokračuje ďalej. My si kuchtíme obed a vylihujeme vo vysokej tráve. Kocháme sa pohľadom do doliny.
Bývalým polomom po sedlo za Lenivou
Hmmmm, Mareka stále nikde. Telefón neberie a už je to príliš dlhý čas, kedy sme ho videli naposledy. Určite nás nezbadal, a tak nahadzujeme chrbtových priateľov a vydávame sa na cestu. Prostredie sa postupne mení. Pár rokov späť tu bol veľký polom. Lesy vystriedali omladiny a kríky. Je to také nepríjemné štrikovanie pomedzi kríky.
Mareka dostihneme pri studničke pod Havranou poľanou. Naberá si tu vodu z miestnej studničky a my túto možnosť doplniť tekutinu tiež neodmietame. Nakoľko studnička nemá tečúcu vodu, tak obetujeme jednu plastovú fľašu a vyrábame si z nej pohárik. Voda nie je 100% čistá, taknechceme riskovať črevné nevoľnostia používame aj vodný filter.
Ďalšia cesta je súboj nervov a vytrvalosti. Stále sa motkáme okolo krovín, čo je únavné a nepríjemné. Ja v duchu ďakujem počasiu, že je tak krásne. Minulý rok tu pršalo a cesta pomedzi kríky robila moje oblečenie úplne mokrým.
Nakoniec sa objavuje útulňa Ramža. Je tu pár ľudí, ale to nám neprekáža v krátkej exkurzii po útulni a jej okolí. Na chvíľku si dávame oddych a debatujeme o všetkom možnom. Ramža je neobsluhovaná útulňa. Je na nej vidieť, žeby ju chcelo trošku poopravovať. Inak je to krásne miestečko v blízkosti prameňa v objatí stromov. Blízkosť vody spôsobuje, že vegetácia je tu rozbujnená a krásna.
Čas je pokročilý a pod ochranou stromov sa nám zdá, že večerný súmrak príde čoskoro. Je čas sa pohnúť ďalej. Do sedla za Lenivou je to čistá drina. Aspoň mne tento kúsok cesty pripadá ako nekonečný. Nakoniec sme sedlo dosiahli a naše nohy si aspoň trošku odpočinuli na zvážnici, ktorá nás doviedla až po motorest Čertovica.
Lúčenie na Čertovici
Na Čertovici nás už čaká brat Ivka. Doviezol mne a Andymu “poživeň” na najbližšie dni. Zároveň odvezie mojich priateľov, ktorí mi robili spoločnosť počas dvoch dní. Postupne sa lúčim s Jurajkom, Drahuškou a Ivkom. Je mi smutno. Hneď po ich odchode sa cítim ako sirota. Ďakujem priatelia, že ste prišli a robili mi spoločnosť na kuse cesty... Bolo mi s vami výborne.
Po rozlúčke sa presúvame do motorestu, kde máme rezervované ubytovanie. Keďže kuchyňa funguje už iba pár desiatok minút, tak si hneď sadáme do reštaurácie a plníme naše bruchá.
Potom už len odchod na izbu a pravidelný večerný cyklus - pranie - sprchovanie - spanie. Dnes sme prekonali Kráľovohoľskú časť Nízkych Tatier a zajtra začneme jej druhú polovicu Ďumbierske Tatry.
Očká klipkajú morzeovkou :” |- ..| --- | - . . . | . - . | . . - || - . | - - - | - . - .|| (dobrú noc)
Ďakujem priatelia.
