Cesta hrdinov SNP - Časť siedma: Čierna hora

 

7.deň: konečne opäť na nohách

Do Kysaku popri Hornáde

Tma sa mení na šero. Otváram pomaličky oči a vidím priečku vrchnej postele. Uvedomujem si kde som. “Cesta hrdinov SNP, Kysak Brezie, dnes sa zase pohnem.” Radosťou mi začala pulzovať krv v žilách. Nastavený budík som nepočul, tak kontrolujem čas. Je iba 4:30 hod. a budík mám nastavený na piatu. Lenivo sa prevaľujem, ale adrenalín mi nedá ležať, a tak vsávam a balím svoje veci do batohu. Chalani spia vo vedľajšej chatke a ešte nie je počuť žiadny pohyb. V hlave mi víria otázky ako zvládnem tento deň. Fyzicky aj duševne sa cítim výborne. Pľuzgiere sú už viac - menej bez bolesti. Hmmmmmm, ako sa pripraviť na tento deň, ktorý bude skúškou, či som schopný opäť kráčať po našich krásnych horách .

Mením taktiku. Namiesto spodného prádla a nohavíc si obliekam šortky - plavky a na nohy obúvam moje Garmonty. Nesmelo robím pár krokov po izbe a ... nič nebolí, nič netlačí. Teším sa z tejto drobnosti až tak, že si potichúčky začínam popiskovať pesničku.

Zbalený nahadzujem batoh na chrbát, pohľadom sa lúčim s mojou chatkou a kráčam smer jedáleň. Chalani z vedľajšej chatky sa ku mne postupne pridávajú. Je 5:30 hod. a my sedíme za stolom v jedálni, kde nám zlatá pani domáca prináša hojné raňajky.

Je pár minút pred 6:00 hod. a po úprimnej rozlúčke s pani domácou a táborom vyrážame po cestičke popri Hornáde. Najbližší cieľ cesty je Kysak, kde sa od nás odpojí Dušan. Pracovné a rodinné povinnosti mu nedovoľujú pokračovať v tejto ceste. Popri Hornáde sa najprv predierame cez žihľavu vyše kolien. Kráčam opatrne a sledujem čo toto chodenie so mnou urobí. S úľavou zisťujem, že je všetko v poriadku a tak postupne pridávam do kroku. Po príchode k prvým chatám Kysaku sa povrch lesnej cestičky mení na spevnenú cestu a neskôr na asfalt. Prechádzame cez Hornád cez most a cez maličký kopček odbočujeme zo značky na železničnú stanicu. Stihli sme to. Je tesne po siedmej ráno. Vlak odchádza Dušanovi až o 7:40 hod., a tak vybavujeme povinnosti, radosti, starosti. Zapínam telefón a postupne mi prichádzajú správy. Dnes je 29.6. a to znamená, že mám meniny, čo ma úplne šokuje. Život bez zhonu spôsobil, že žijem mimo kalendára. Ostávam úplne prekvapený. Mám z toho výbornú náladu.

Razítko do zápisníku, nabrať vodu, doplniť pár potravín a ... lúčenie. Je nám ľúto, že ostávame iba dvaja, ale nedá sa nič robiť. Po rozlúčení sa vraciame opäť na kopček pred stanicou, kde sa napájame na našu obľúbenú červenú značku.

Stúpanie na Vysoký vrch

Pohorie Čierna hora sme začali zdolávať výstupom na Čiernu horu, čo je s výškou 851 m.n.m. druhý najvyšší vrch tohto pohoria. Značka obchádza vrchol cez sedlo Repy. Z Kysaku postupne stúpame až na Jánošíkovu baštu (523 m.n.m.), odkiaľ je krásny výhľad na dolinu, kde som prežil pár dní. Neodolávame ponuke sa kochať výhľadom a neodmietli sme ani urobiť pár fotiek.

Kocháme sa výhľadom a obloha sa naraz zatiahla. Kým sme zišli 20 m z výhliadky k batohom, tak už nás zavlažovali nebeské slzy. Obliekame bundy, nahadzujeme našich chrbtových priateľov a opäť stúpame k nebeským výšinám. Je to príjemné stúpanie cez kopec Stádlo a okolo kopcov Prielohy a Vysoký vrch až do sedla Repy. Tu je krásny prístrešok, kde si dávame dlhšiu pauzu na desiatu. Dobre sme urobili, lebo nebeský kohútik sa otvoril naplno.

Smer bašta východu - Košice

Po nezaplatení účtu za dodávku vody sa nebeský kohútik zastavil a my sme mohli pokračovať ďalej. Kráčame po príjemnej ceste, ktorá postupne klesá až do Kavečian čo je mestská časť Košíc. Dlhú dobu ideme okolo nejakej obory, ktorá si pravdepodobne pamätá časy socializmu (alebo je to plot Košickej ZOO ?) nakoľko plot je urobený z betónových kvádrov. Je to nekonečne dlhý plot a my ho kopírujeme po jeho pravej strane.

Že už sme neďaleko Košíc nám potvrdzujú vleky nad Kavečanmi. Tu začínajú aj chaty a chatky a my dúfame v možnosť dať si kvapku zlatého moku. Chlapi pri jednej z chát robia prístrešok. Kráčame ďalej až pokiaľ nám cestu neskríži krásny koník.

Ďalšie klesanie do Kavečian bolo príjemné a my odbočujeme zo značky pár sto metrov až k miestnemu obchodu, kde rozkladáme náš obedový stan. V obchodíku kupujeme šunku, syr, pár sladkostí a na lavičke pred obchodom hodujeme do sýtosti.

Bruchá máme plné a aj obloha zatiaľ praje naším krokom. Tak nahodiť batohy a šup stúpať až na miesto, kde sme odbočili zo značky. Napájame sa na značku a po pár metroch nás pomaličky vítajú Košice. Zatiaľ je to len colný domček nebeskej brány, ale my sa určite dočkáme aj tej východniarskej brány - Košíc.

Asfaltka sa pomaličky mení na lúčnu cestičku a prítomnosť stožiarov vysokého vedenia nám indikuje, že metropola je už za rohom. Po pár metroch sa nám ukazuje pohľad na Košice a v diaľke vidíme aj Východoslovenské železiarne.

Lúčna cesta nás vedie stále bližšie a bližšie k mestu. Najprv však musíme prejsť oddychovým centrom Košíc a to Čermeľskou chatovou osadou. Tu sa mi páči opäť miestny dialekt, nárečie a vtipná tabuľka, na ktorej je vlastne zhrnuté moje rozhodnutie predchádzajúcich dní. (musím spomaliť, lebo nedôjdem do cieľa mojej cesty)

Klesáme cez chatovú osadu až na úroveň z ktorej sme ráno vyrazili - na výšku 240 m.n.m.. Prechádzame okolo honosných chát, ktoré pravdepodobne ľudia využívajú aj na trvalé bývanie. Postupne sa napájame na nepríjemnú asfaltku, ktorej klesanie nám nerobí dobre na nohy. Nakoniec však prichádzame k psychologickému miestu našej púte. Týmto miestom je penzión Baránok. Na oslavu toho, že od tohto miesta už nepôjdeme na juh, ale na západ si sadáme do reštaurácie a oslavujeme to pivkom.

Kedže do cieľa dnešnej etapy to už máme len kúsoček, tak si užívame posedenie. Nakoniec nahadzujeme batohy na chrbát a ideme ďalej. Ideme pomaličky a to je naším šťastím, lebo ideme nesprávnym smerom.:)Ešteže sme sa rýchlo spamätali. Kráčame do mierneho kopčeka a po jeho prekonaní budeme v Bankove v mieste dnešného nocľahu. Sme pri veľkomeste a je to vidieť aj z toho, že okolo nás behajú bežci s ktorými sa vždy pozdravíme.

Bankov

Prichádzame do Bankova čo je obľúbeným rekreačným miestom Košíc. Ako si čítame na náučných tabuliach, tak Bankov je spojený s baníctvom. Voľakedy to boli bane na magnezit, ale časom sa tieto bane uzatvorili. V tomto mieste je aj prameň okolo ktorého vznikli kúpele, ale tieto služby my dnes nevyužívame.

Otvárame navigáciu a zisťujeme, že sme už prešli okolo nášho penziónu (Zlatý jeleň) a tak sa po asfaltke vraciame kúsoček späť. Po zazvonení na zvonček sa nám otvára brána a naším očiam sa ukazuje krásny domček - kaštielik.

Príde nás privítať milý pán majiteľ. Všetko nám poukazuje a popraje príjemný pobyt. Presúvame sa na izbu, kde vykonáme večernú rutinu: sprcha-pranie. Keď všetko visí a suší sa, tak presviedčam Mareka, nech sa ide so mnou najesť. Mám meniny a rád by som si s niekým štrngol. Nakoniec sa dá presvedčiť a my sa presúvame do neďalekej reštaurácie. Dali sme si polievočku, sviečkovú a cinkli si na zdravie. Po dvoch panáčikoch a pivku sa nám zatvárali oči, a tak sme sa s maličkým blúdením (sa zotmelo) vrátili do izby. Po pár minútach sa pre mňa môj meninový deň skončil spánkom. Brú...