Nekonečný príbeh Barín

So zvolenským europoslancom a docentom ekológie TUZVO Michalom Wiezikom sa rozprával Pavol Krajči.

Nekonečný príbeh Barín
Zvolenské sídlisko Západ s pohľadom na Bariny (prírodná časť v popredí). (Zdroj: Matej Šimko)
Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Ako vnímaš Kauzu Bariny?

Ak kauzou myslíš tendencie využiť voľnú plochu Barín na výstavbu bazénov, plavárne a obydlí, vnímam to negatívne. Ekologický aspekt je jasný. Stratili by sme rozsiahlu zelenú plochu a nahradili ju infraštruktúrou. Klimaticky by sa to prejavilo zvýšením teploty a znížením vlhkosti sídliska. Spevavce by stratili hniezdne možnosti. Zmenila by sa teda aj zvuková kulisa Západu. Málokto si to všíma, no na Barinách žije pomerne pestrá skladba hmyzu. Zaujala ma široká škála samotárskych včiel, dôležitých opeľovačov, čo by sa výstavbou výrazne zredukovalo. Z environmentálneho hľadiska považujem za scestné zničiť Bariny pre výstavbu kúpaliska a plavárne, keď tie existujúce chátrajú. Aj tu platí, že je lepšie opraviť a znovu používať staré, ako stavať za milióny nové. Najväčší mestský luxus je priestor. Pozrite si letecký záber Barín. Je zázrak, že sa tento kus prírody vo Zvolene podarilo zachovať. Keď som v roku 1997 prišiel do Zvolena, pozoroval som doslova stovky skokanov, na brehu jazierka pri vysokoškolskom internáte. Ten nočný koncert bol neuveriteľný. Potom sme postavili Kaufland, bytovky a rozostavali športovú halu. Skokany zmizli, na Laniciach vymreli. Pritom do jazierka nik nezasiahol, Stačilo, že sme zastavali voľné trávnaté plochy, ktoré boli kľúčové pre zimovanie žiab. Teraz sú už Lanice tiché, žaby tam nenájdete. Pre mňa sa stratilo jedno z mnohých kúzel, ktoré som vo Zvolene objavil ako študent. Nie je dobré, ak táto strata bude pokračovať. Práve naopak, je najvyšší čas na zvrátenie trendu odprírodňovania.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Zvolenské sídlisko Západ s pohľadom na Bariny (prírodná časť v popredí).
Zvolenské sídlisko Západ s pohľadom na Bariny (prírodná časť v popredí). (zdroj: Matej Šimko)

Čo by tam podľa teba malo byť ak nie plaváreň a kúpalisko?

Bariny sú trochu divočina. Myslím si, že by prospelo, keby boli pre ľudí prístupnejšie. Chýba mi tam oddychová infraštruktúra a relaxačné skultúrnenie. V súčasnosti nie je problém skombinovať prírodné prvky s tými rekreačnými, tak aby boli zachované aj prirodzené danosti územia. Páči sa mi vízia kompromisného riešenia, ktorý presadzuje už dlhé roky združenie Slatinka. Mestský lesopark na rovine, s miestami pre psíčkarov, s futbalovým a petangovým ihriskom, preliezky, lavičky, miesta na opekanie, besiedka, a plochy divokejšieho charakteru, s informačnými panelmi, náučným chodníkom, jazierko... Dá sa tam robiť toľko, keď sa na lokalitu pozeráme inak ako len na nezastavanú parcelu.

SkryťVypnúť reklamu

Napadá ti dobrá prax z iných miest?

Za všetky treba spomenúť Bratislavu. Zásadne zmenili manažment mestských a štátnych lesov s cieľom maximalizácie rekreačného využitia. Snažia sa o miesto, kde je radosť žiť. To sa bez prírodnej infraštruktúry a lesov, v ktorých sa neustupuje ťažiarom nedá. Toto osvietené vedenie mi u nás chýba. Zvolen je mestom lesníctva, no radšej by som privítal keby bol mestom lesov.

Si aj náš europoslanec, ako tieto megalomanské betónové projekty vníma EÚ?

Betónovať voľné plochy, špeciálne ak ide o mokrade, s obrovskou schopnosťou viazať vodu, ochladzovať mikroklímu mesta, podporovať biodiverzitu a viazať uhlík, je už dnes vyslovene spiatočnícke. Táto zvolenská aktivita je úplne v rozpore s tým, čo EÚ podporuje. V horizonte niekoľkých rokov to bude vnímané ako mimoriadne negatívny krok.

SkryťVypnúť reklamu

Michal Wiezik je slovenský europoslanec, vysokoškolský pedagóg a ekológ. Ako splnomocnenec vlády bol poverený vypracovaním stratégie ochrany lokality svetového prírodného dedičstva Karpatské bukové pralesy.
Michal Wiezik je slovenský europoslanec, vysokoškolský pedagóg a ekológ. Ako splnomocnenec vlády bol poverený vypracovaním stratégie ochrany lokality svetového prírodného dedičstva Karpatské bukové pralesy. 

Mesto tvrdí, že vysadí dosť stromov ako náhradu

Tento argument je používaný na ospravedlnenie výrubov tak často, že je už každému jasné, že to nebude úplne v poriadku. Dlho rozmýšľam nad tým, ako to čo najlepšie vysvetliť. Nie je dôležité, koľko toho vysadíme, omnoho väčšiu váhu a význam má koľko toho nevyrúbeme. Ak dnes vyrúbu starý strom, ktorý rástol 80 či 100 rokov, nový, ktorý ho má nahradiť, bude rásť rovnako dlho, teda nikto z nás ho už taký nezažije. Výrub lesa, alejí, stromoradí, starých sadov a stromov, je pre nás navždy. Za nášho života sa už nevrátia. Ako by sme si to ani neuvedomovali. Osobne ma to veľmi mrzí. Nemyslím to len v nejakej ekologickej sentimentálnej rovine. Po výrube trvá desaťročia, kým náhradná zeleň začne adekvátne ovplyvňovať mikroklímu, spevňovať pôdu, chrániť proti hluku, bude vhodná pre vtáky, či plniť estetickú funkciu. Takže rada, vždy keď niekto rozpráva ako bude vysádzať, spozornite! Často sa chystá na veľký zásah do nášho prostredia a servíruje vám greenwashing! (zastieranie skutočnosti za účelom prezentovať sa ako environmentálne zodpovedný *pozn. autora).

SkryťVypnúť reklamu

Aj naše mestské lesy padajú za obeť štiepke a kúreniu. Vedel by si vysvetliť v čom je problém?

Drevom by sme mali kúriť len ak neexistuje lepšia, efektívnejšia a menej škodlivá alternatíva. Spraviť z pálenia dreva hlavnú stratégiu boja s klimatickými zmenami by bolo tragickou chybou. Potrebujeme lesy a v nich stromy. Viažu uhlík, chránia pôdu, filtrujú vodu, ponúkajú oddych a rekreáciu. Zvyšujúca sa ťažba tieto služby negatívne ovplyvňuje. Každý z nás už videl zoštiepkované remízky, kamióny s drevom, a iste nám neunikol ani nikdy nekončiaci dym z komína Kronospanu. To všetko sú aspekty nadmerného využívania biomasy na kúrenie. Pre mňa sú to priveľké riziká, aby sme sa k nim stavali benevolentne a tvárili sa, že na pálení dreva, aj z našich lesov a v tejto miere, nie je nič zlé.

Čo môžeme ako obyvatelia robiť, ak sa nám nepáči miera ťažby vo zvolenských lesoch?

Ťažba v okolí Zvolena je spravidla legálna. Skôr si myslím, že je potrebné reagovať, ak s výškou ťažby a jej spôsobom nesúhlasíme. Mestské lesy majú hlavne rekreačnú funkciu, no rozsah ťažby posledné roky tomu nezodpovedá. Strácame krásne staré dubové lesy na Poštárke, či na Bakovej Jame. Je to obrovská škoda. Ak sa neozveme, vedenie mesta (a mestský lesný podnik) v tom bude naďalej pokračovať.

Michal, ďakujem ti za rozhovor a čas.

Potešenie je na mojej strane. Som rád, že aj vo Zvolene sa prebúdza nová generácia s chuťou meniť svet k lepšiemu.

Článok vyšiel ako súčasť sídliskového občasníka "Na Západe nič nové"

Pavol Krajči

Pavol Krajči

Bloger 
  • Počet článkov:  22
  •  | 
  • Páči sa:  2x

"Ty musíš byť tou zmenou, ktorú chceš vidieť vo svete." Gandhího nadčasový výrok patrí k mojim obľúbeným. Je pre mňa zhmotnením možností pretvárať svoje okolie k lepšiemu. V 21. storočí to ide mnohými cestami - koncepty smart city, šírenie osvety sociálnymi sieťami ale aj klasicky ústne či osobne ako právnik v rámci dobrovoľníctva. Môj záber je široký a záujem úprimný. Zoznam autorových rubrík:  Názory, komentárePolitika

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

274 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

50 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

42 článkov
SkryťZatvoriť reklamu