K dispozícii som mal benzínovú 1,4 s výkonom 80 kw/109 koní. Zhodou okolností je to podobné auto ako mám doma - Ford Focus II combi 1,6 diesel - tiež 80 kw, takže som mal možnosť porovnať výhody a nevýhody.
Hyundai som nikdy nebral ako vzor krásy a dizajnu, staršie akcenty a getzy mi dokonca pripadali priam škaredé. Tieto nové "ička" však vyzerajú dobre.
Auto som hneď prvý deň poriadne prevetral na trase Prešov-Nitra a späť. Auto je pohodlné, dobre vybavené (k výbave sa dostaneme), ale... Pri prvom stúpaní do kopca - za Prešovom na diaľnicu, keď to treba vytiahnuť na stotridsať sa auto nie a nie poriadne rozbehnúť. Po rovine bolo všetko OK, len do kopca sa mu nechcelo. Neskôr som si uvedomil že je to aj moja chyba - pri diesli som zvyknutý že auto ťahá už pri nízkych otáčkach, benzínu treba pridať viac. Motor si jednoducho žiadal viac otáčok a potom aj ožil - to sa ale prejavilo aj na spotrebe. Autom som prešiel 1030 km (cca 500 km diaľnica, 350 km mimo mesto, 150 km v meste) a palubný počítač mi ukázal priemernú spotrebu 7,4 litra. Spotrebu som prepočítal aj "manuálne" a vyšlo mi 7,5 litra. Tu je ale nutné podotknúť, že auto malo najazdených len 2000 km, čiže zďaleka nie je zabehnuté - dá sa teda predpokladať že po zabehnutí bude ťahať lepšie.
Na displeji palubného počítača sa zobrazuje informácia, kedy už máte preradiť na vyššiu rýchlosť (viď video nižšie). Riadiť sa tým ale dá len na rovinke alebo po meste - pri jazde aj do miernejšieho kopca si občas auto vypýta päťku keď ledva ťahá na štvorke (napríklad pri jazde za pomalším autom) a skôr treba hodiť trojku namiesto päťky. Radenie rýchlosti bolo však veľmi presné, doslova jedným prstom.
((video))
Takisto som jazdil štýlom ktorý mal dosť ďaleko od ekonomického - s "ľahšou" nohou by tá spotreba bola určite menšia. Napriek tomu všetkému ak by som šiel niekedy do benzínovej i30ky, kúpil by som radšej 126koňovú 1,6, ktorú majú v ponuke alebo diesel.
Na aute boli 195/65 R15 pneumatiky na zliatinových diskoch - auto sedelo na ceste úplne v pohode aj pri rýchlejších prejazdoch zákrut, na mokrej ceste som sa radšej krotil (predsa len požičané auto :-)). Trochu mi vadil brzdový pedál ktorý reagoval až na silnejšie stlačenie, účinok bŕzd bol ale dobrý. Auto má ABS kombinované s EBD (distribúcia brzdnej sily na jednotlivé nápravy resp. kolesá), pri prudkom zabrzdení ABS zaúčinkovalo, test EBD prenechám radšej profesionálom.
Niečo nové boli pre mňa parkovacie senzory, ktoré som doteraz na žiadnom aute nemal - myslím si však že pri tejto triede áut je to zbytočná vec. Predsa len je tam dobrý výhľad dozadu, navyše pípanie keď prekážka je od vás vzdialená ešte 1,2 metra je najmä pri parkovaní v meste len na otravu. Niekto to ale môže oceniť, napríklad keď požičiate auto známemu ktorý naň nie je zvyknutý.
V aute bolo kopu airbagov - samozrejme pred vodičom a spolujazdcom, bočné a okenné vpredu aj vzadu a výškovo nastaviteľné bezpečnostné pásy na predných sedadlách. Airbag pred spolujazdcom sa dá vypnúť - pre mňa veľmi dôležitá vec, ktorá mi napríklad na mojom aute chýba - ak veziete sám dieťa v sedačke, netreba sa za ním obzerať na zadné sedadlá. Auto malo aj úchyty na detskú sedačku - isofix.
Kufor - pre našu často na vidiek migrujúcu rodinu, ktorá potrebuje zbaliť kočík a hromadu vecí k tomu je základná požiadavka na akékoľvek potenciálne vozidlo. V novinárskych testoch sa vždy píše o litroch - ten má 500, tamten 600, ale ja si myslím že úplne najlepšia je vizualizácia. Tak som to nafotil keď sme sa balili k našim na víkend. Je tam kočík, vozidlo nášho Daniela, cestovná taška, 2 menšie tašky + balík plienok a nejaké topánky. Koberec sa tam ocitol len zhodou okolností, ten samozrejme do kufra nevošiel.
Toto tam vošlo:
Málo či veľa? Ja si myslím že vcelku dosť. Vo Focuse mám kufor trochu dlhší a vojde toho viac, v i30ke je však na úkor kufra viac miesta na nohy na zadných sedadlách (sedadlo vodiča je dosť vzadu, keďže ako hovorí moja žena, šoférujem "ležmo") - zvonku sú autá zhruba rovnako dlhé.
V kufri bola plnohodnotná rezerva, nejaké to náradie a sieť, ktorou si zabezpečíte aby vám nákup nebehal za jazdy kade tade.
Interiér začnem zozadu - na zadných sedadlách sa v pohode odvezú aj popri sedačke dvaja ľudia, sú tam elektrické okná, vyklápacia lakťová opierka s držiakom na plechovky a odkladacie sieťky na zadných stranách predných sedadiel.
Keď sme pri tých oknách - trochu mi vadilo ovládanie okien, vlastne tvar tlačidiel. Vo väčšine áut čo poznám sú klasické tlačidlá ako to na obrázku vpravo (foto z i10 ktorú testujem teraz). V i30 (obrázok vľavo) sú tlačidlá "vykrojené" do okrúhla - pri spúšťaní okna je to OK, ale pri vyťahovaní, najmä keď máte trochu spotené ruky a venujete sa šoférovaniu majú prsty tendenciu skĺzať do strán, čiže občas som vyťahoval zároveň so svojim aj okno spolujazdca. Ďalšie ovládače na obrázku slúžia na uzamknutie všetkých dverí (+každé dvere sa dajú samostatne), vypnutie elektrického ovládania okien, nastavenie a sklopenie spätných zrkadiel.
Trojramenný volant s ovládaním rádia sa dá nastaviť výškovo aj pozdĺžne. Aj ostatné páčky na svetlá a stierače boli v klasickom usporiadaní, žiadne "superinovácie", na ktoré si človek nie a nie zvyknúť.
Hyundai mal automatickú klímu, vyhrievané predné sedadlá, vpredu je zapaľovač aj zástrčka, rádio prehráva aj MP3 + má "diery na USB a iPod.
Skrinka pred spolujazdcom bola síce klimatizovaná a uzamykateľná, ale dosť malá - keď tam dáte puzdro s papiermi a návodmi od auta a nejakú reflexnú vestu, už tam toho moc nevojde. Ostáva ale ešte priestor pod lakťovou opierkou a na obrázku vpravo hore je šikovná skrinka do ktorej vám akurát vojdú CDčka, cigarety či nejaký ten mobil - zabudol som ju nafotiť otvorenú.
Konečne som našiel jedno auto so skrinkou resp. puzdrom na okuliare, do ktorého sa tie okuliare aj reálne vojdú, čo nebýva vždy zvykom.
Veľkú pochvalu udeľujem za stredovú opierku - táto mi absolútne vyhovovala - v správnej výške aj vzdialenosti vzhľadom na rýchlostnú páku (aj keď manželka sa vyjadrila, že jej zavadzia :-)).
A to bude asi tak všetko. Auto som si užil, najväčšia sranda bola keď si po 500 km odjazdených po diaľnici manželka všimla že diaľničná nálepka nie je ročná, ako som pri letmom pohľade na ňu usúdil, ale len týždňová, teraz už neplatná. Našťastie som na policajtov nenatrafil a v predposledný deň auto trošku prehnal hore dole Braniskom namiesto nezáživnej jazdy po tuneli.
Cena testovanej i30cw je 13 379 eur. Ešte pár fotiek:
Tento článok bol napísaný na objednávku spoločnosti Hyundai, ktorá mi za týmto účelom zapožičala vozidlo na dobu dvoch týždňov. Spoločnosť Hyundai nijako nezasahovala ani neovplyvňovala obsah tohto článku.
