Jedna z veľkých výhod v Anglicku je fakt, že takmer všetky "papierovačky", či už prihlásenie auta, vrátenie daní alebo vybavenie tax creditu sa dá vybaviť poštou a telefonicky. Trochu rozmaznaný anglickým systémom som sa teda s nechuťou postavil do radu na prešovskom úrade práce.
Na moje prekvapenie neubehlo ani pätnásť minút a ocitol som sa v kancelárii, kde sedeli tri úradníčky. Dobrý deň, ako vám môžem pomôcť, tuto poprosím váš podpis, z tohto zápočtového listu potrebujeme kópiu - zabudli ste? - nevadí, na poschodí máme kopírku, ja zatiaľ vypíšem tento papier a vy si ho môžte ísť okopírovať - po nejakej neochote či nevrlom prístupe ani stopy. Tak nech sa páči, o dva týždne si príďte po rozhodnutie, pekné sviatky vám prajem - za dvadsať minút bolo po všetkom a moja pochmúrna nálada z rána sa rozplynula.
Ďalšia zastávka bola v zdravotnej poisťovni. Hlavou mi vŕtal najmä fakt, či budú ochotní zaregristrovať ma ako evidovaného na úrade práce, keď ešte nemám rozhodnutie. Obával som sa zbytočne - stačilo napísať čestné vyhlásenie, že som si platil zdravotné poistenie v zahraničí a rozhodnutie z úradu práce nech donesiem dodatočne. O dva dni som už mal aj preukaz poistenca.
Do tretice som potreboval vymeniť vodičský preukaz. Starý ružový bol roztvorený dokorán ako obnosená baganča a dodnes si pamätám na udivený výraz anglického policajta, keď som mu ho podával pri cestnej kontrole. Žiadne rady alebo predbiehanie "vyvolených" ako pred desiatimi rokmi, keď som si vybavoval vodičák prvýkrát, sa tentoraz nekonali. Vytlačil som si papierok s číslom a kým som stihol vyjsť na poschodie, na displeji zasvietilo moje číslo. Podávam úradníčke starý vodičák, kolok a občianský preukaz, hodím jeden neviditeľný podpis, zaškerím sa do objektívu a o desať minút som vonku. Ešte pred odchodom mi slečna vracia môj starý vodičák, pekne nanovo zlepený v stroji, aby som náhodou nemal problémy, keby som sa musel preukázať za tých desať dní, kým príde nový.
Musím povedať, že slovenské úrady ma naozaj šokovali - ale príjemne. Možno len čítam priveľa negatívnych blogov, možno som nebol dlho na Slovensku, možno som len mal šťastie na tých správnych úradníkov. Viem, úctivý prístup a ochota zo strany štátnych úradov by mali byť samozrejmosťou a tento článok vlastne nemusel vôbec vzniknúť. No ja to napriek tomu oceňujem.
