Pohľad do mojej fajčiarskej histórie
Fajčím cca. od 15-16 rokov. Do osemnástky to bolo také sporadické fajčenie - keď boli peniaze, alebo keď niekto dal, s pravidelným vlastným príjmom som sa postupne "vypracoval" na plusmínus škatuľku denne. Mám 31, fajčil som teda nejakých trinásť - štrnásť rokov.
Predchádzajúce pokusy
Okrem takých "uvažovaco-neurčitých" pokusov, ktoré netrvali viac ako pár hodín som seriózne skúsil prestať fajčiť len raz. Bolo to počas pobytu v Manchesteri, motiváciou mala byť vysoká cena cigariet v Británii a nefajčil som 3 mesiace.
Prečo budem tentokrát úspešný
Pokus prestať fajčiť v Manchestri síce nevyšiel, ale bol pre mňa veľmi prínosný. Vtedy som si totiž myslel, že si môžem po nejakom čase zapáliť príležitostne nejakú cigaru. Z jednej cigary sa stala škatuľka piatich cigár na Vianoce, ďalších piatich na Silvestra, neskôr škatuľka normálnych cigariet na víkend a napokon návrat ku škatuľke každý deň. Z toho mi vyplynuli 2 ponaučenia:
Poučenie prvé: Nesmiem si už nikdy nič zapáliť, ani príležitostne.
Poučenie druhé: Fajčenie je najmä psychická záležitosť. Keď som sa stal "víkendovým fajčiarom", zistil som že v pondelok, utorok,.... ma ani nenapadlo zapáliť si, kým v piatok som sa nevedel dočkať kedy skončím v práci a pôjdem si kúpiť škatuľku.
Motivácia a termín dňa "D"
Taký tajný záväzok len pre seba som si dal, keď sme sa rozhodli zadovážiť si ďalšieho potomka. V novembri sa to definitívne potvrdilo a keďže sa blížil obligátny "prestávací" 1. január, tak som si stanovil termín práve na tento deň. Motiváciou boli samozrejme aj peniaze - cca. 100 eur mesačne nie je na zahodenie.
Poslednú cigaretu som si dal 1. januára nadránom, lebo mi bolo jasné, že sa mi to nepodarí úderom polnoci. Prvé dni boli prekvapujúco v pohode. Najviac som sa obával služobky z Prešova do Nitry asi po piatich dňoch. Štvorhodinová jazda v aute, počas ktorej som bol zvyknutý predtým vyfajčiť 5-6 cigariet však dopadla dobre. A dokonca aj tá naspäť, ktorá sa natiahla kvôli snehovej nádielke na 7 hodín.
Dodnes som si nezapálil a ani to neplánujem. Myslel som si že mi cigareta bude chýbať, ale po týždni - dvoch som zistil, že som si navykol na nový stereotyp. Predtým bola prvá vec na ktorú som ráno pomyslel, že si idem zapáliť. Keď som skončil návštevu u klienta, cigareta bola nevyhnutná. Prestávka na porade, jazda krokom v rannej zápche v Košiciach, poobedňajšia káva - bez cigarety neprestaviteľné. Prekvapujúco rýchlo som si odvykol a dnes si v týchto situáciách na cigaretu spomeniem len sporadicky. Nežujem žuvačky, nepoužívam náplaste ani nič podobné.
Stala sa mi len jedna zaujímavá vec. Možno máte nejaký sen, ktorý sa vám pravidelne opakuje v rôznych obmenách. Mne sa momentálne raz týždenne sníva o tom, že som si opäť zapálil, následne som nasratý sám na seba, že som nevydržal. Našťastie sa vždy zobudím a nie je to pravda.
Moja rada na záver
Keď chcete prestať, urobte to zo dňa na deň. Ak máte v dohľade nejaký výnimočný deň alebo udalosť vo vašom živote, spojte to s tým, možno vám to zvýši motiváciu. V prvom rade musíte chcieť vy, náplaste a iné náhrady nikotínu môžu pomôcť, ale neodmakajú to za vás, pokiaľ ozaj nechcete. Je to len o psychike. O tom vtĺcť si do hlavy, že normálne je nezapáliť si, aj keď máte denne 20-30 situácií kedy vám momentálne fajčenie pripadá priam nevyhnutné.
