Nuž, čím sa to teda previnil ten náš Fero? Možno sa to nedá nazvať vinou, ale fakt, že aj po desiatich rokoch v zahraničí stále býva u rodičov a jeho najväčšími finančnými investíciami sú plávajúca podlaha vo svojej izbe a stavebné sporenie s cieľovou sumou 60 000 Sk, hovorí za všetko. Upozorním, že Fero nie je typ človeka, ktorý si do zahraničia išiel s cieľom užívať a ktorý si za ušetrené peniaze zaplatí výpravu do Himalájí, či dovolenku na Seychelách. Fero si totižto za desať rokov už našiel pätnástu prácu v siedmej krajine, ktorá je tentoraz už zaručene naozaj tá pravá a v ktorej si isto-iste zarobí na vlastný byt. A prečo je to tak ? Pretože:
Fero strašne rád číta noviny, hlavne prílohu o kariére. V 90-tych rokoch hltal inzeráty ponúkajúce stotisícové zárobky na vrtných plošinách, ale vykašľal sa na ne, keď sa neskôr dočítal, že na súkromných jachtách sa dá zarobiť ešte viac a stačí robiť len pár dní do roka, keď sa majiteľovi jachty uráči prísť na dovolenku.
Fero je skalopevne presvedčený, že niekde na trhu existuje firma, ktorá mu za tú istú prácu zaplatí dvakrát toľko a presviedča o tom všetkých spolubývajúcich.
Fero si myslí, že na Slovensku ostali okrem dôchodcov a mafiánov len tupci čo sa nevedia naučiť po anglicky a tak musia makať za minimálnu mzdu na Slovensku.
Po jednej pracovnej sobote je Fero taký unavený, že ďalší mesiac žiadne nadčasy nezoberie.
Tri mesiace po príchode do Anglicka Fero volá rodičom aby mu poslali 200 libier, pretože potrebuje zložiť zálohu na nájom na mesiac dopredu a nejako mu nevyšli peniaze.
Na každom Ferovom kuse odevu musí byť nejaké logo: skáčúca mačkovitá šelma, tri krát prerastená slanina alebo fajka. Výnimku tvorí spodná bielizeň, kde môže byť ušatý zajac.
Fero má aj zopár odevov na ktorých je vyobrazený kohút alebo ležiaca vagína, ale tie si kúpil pár dní po príchode, keď ešte nemal toľko peňazí a teraz už by niečo také na seba nedal.
Fero je najlepším klientom pracovných agentúr na Slovensku. V budúcnosti sa jeho životopis istotne budú bifliť študenti personalistiky.
Raz za pol roka odbehne Fero domov na Slovensko, kde hneď aj minie všetky peniaze ktoré našetril. 50 % dá na splátku stavebného sporenia a 50 % na rundu pre celú krčmu aby všetci videli, že si to môže dovoliť. Pred koncom dovolenky si požičia peniaze od rodičov, aby mal z čoho žiť, kým jeho účet nevytrhne z mínusu platba od zamestnávateľa za dovolenku.
Fero chodí každý víkend na československú párty do Czech pubu, vždy tam nechá tretinu týždňovej výplaty. Ďalšiu tretinu tam minie cez týždeň na segedínsky guláš s knedlíkmi a české pivo, pretože mu chýba domáca strava a nevie o tom, že existuje aj také niečo ako Slovenská kuchárka.
Fero má tisíc nápadov na podnikanie - spoločným znakom každého z nich je to, že on sa tomu bude venovať len dve hodiny denne, po rozbehnutí biznisu už vôbec a na účet mu potečú milióny. Z nevysvetliteľných príčin, spôsobených pravdepodobne vyššou mocou, ani jeden nápad nikdy nezrealizuje.
Aj keď má zavedený internet, skype nepoužíva pretože musí prevolať paušál, ktorý si zobral na krk spolu s kúpou najnovšieho výkriku mobilnej techniky. Jeho mobilný zázrak s harddiskom väčším, ako celá počítačová sieť v školskej učebni má mnoho funkcií, z ktorých však Fero využije len hry a prehliadač videí.
Po skončení stavebného sporenia Fero rozmýšľa kde investovať túto závratnú sumu. Na rodičovské rady odpovedá prednáškou o modernom investovaní a stavebnom boome v Dubaji, je mu však jasné, že na ťažký realitný biznis jeho sumička peňazí stačiť nebude.
O mesiac ohlasuje Sony príchod Playstation 4 a osud Ferových celoživotných úspor je jasný...
