Zálohovanie dát je nevyhnutnosťou pre každého majiteľa PC. Hlavne pre všelijakých programátorov, grafikov, webdizajnérov a čo ja viem koho ešte. Viac či menej časté používanie PC je dnes súčasťou väčšiny profesií. Ale nie o nich som chcel. Skôr sa chcem zamerať na bežných užívateľov PC, ktorí ho využívajú na skladovanie a prezeranie rodinných fotografií, nejakej tej muziky a filmov. A keďže najväčšími "žráčmi" harddiskov sú filmy, tak najprv niečo o nich:
Pred časom som mal spolubývajúceho, ktorý bol priam závislý na sťahovaní krimiseriálov ako 24 hodín alebo prison break. Sťahoval vo dne v noci a tak niet divu, že onedlho bol harddisk na notebooku zaprataný do posledného bajtu. Zanadával si, že kúpil len 80 GB harddisk a utekal kúpiť externý. O hodinu sa vrátil natešený s 500GB skrinkou pod pazuchou. Neprešiel ani mesiac a aj tých 500 giga svietilo na červeno. Potom sa odsťahoval. Pri odchode mi ale poradil, že keď budem kupovať PC, len nech tam preboha je čím viac GB. Neviem, či si pozrel niektorý z uložených dielov svojich seriálov dvakrát, ale vypočítal som, že keby chcel pozrieť všetko čo mal na tom 500 GB harddisku, trvalo by mu to zhruba mesiac a to by nesmel spať ani chodiť do práce.
Poučený jeho radou som pri nákupe notebooku zvolil model so 160 GB harddiskom. Trvalo mi to podstatne dlhšie ako jemu, ale po troch mesiacoch sa mi "déčko" zobrazilo červene. Na déčku som skladoval len filmy a po ich spočítaní mi vyšlo číslo 70. No, to už je slušný základ na nejakú domácu filmotéku, povedal som si a bežal kúpiť prázdne dvdčka. Otvoril som excel, vytvoril tabuľku s viacerými kolónkami (číslo disku, žáner,... a aby som sa zahral trochu na filmového kritika pridal som aj bodové ohodnotenie) a začal pekne zaradom písať:
Saw I - DVD 1 - horor - super film - 9 bodov
...
Pelíšky - DVD XY - super film - 8bodov
...
Zlatý kompas - DVD XZ - blbosť - 1 bod
A vtedy som sa zarazil. Načo skladovať film o ktorom viem, že si ho nikdy viac nepozriem? Napadlo ma, že niekedy si ho možno odo mňa stiahne nejaký známy. Hm, už vidím ako nejakému kamarátovi ukazujem zoznam filmov a hovorím - toto je riadna blbosť, toto si pozri. A tak šup s ním do koša. A potom s ďalším a ďalším. Po prejdení všetkých a vysypaní koša mi notebook oznámil, že mám na déčku voľných 29 GB. A to som bol k niektorým filmom extrémne milosrdný. Balenie 25 DVD s logom hypermarketu putovalo nerozbalené do šuflíka a po presunutí zhruba 15 "srdcových" filmov na céčko ostalo na déčku nakoniec 43 voľných GB. Dnes zisťujem, že tých 160 GB mi bohato stačí (čo sa týka filmov). No, až mi tie "srdcovky" zaplnia céčko, iste ich hodím niekde do zálohy, ale to ešte potrvá. A ak sa niekomu zapáči nejaký film z mojej "zbierky", poslúži RW alebo USB kľúč.
Teda nič proti tým, ktorí sa rozhodli urobiť si zbierku - hobby je hobby, to je niečo iné. Ale nebotyčné CD stojany spomínané v perexe mi silne pripomínajú kilometrové štósy videokaziet, ktoré zaplnili police obývačiek začiatkom 90tych rokov. Vtedy sme si navzájom požičiavali videá a kupovali prepájacie káble, aby sme mali čím zaplniť police okolo videa v obývacej stene a krasopisne vypisovali adresy a názvy filmov na videokazety. Mnohé z tých kaziet sa už potom z tej police ani nehli - až po príchode dvd prehrávačov a to smerom do koša.
Podobne je to aj s hudbou v počítači - tá však nezaberá toľko miesta a tak to nebudem riešiť.
Ešte by som chcel spomenúť fotky a domáce videá - tam je to zálohovanie asi najdôležitejšie, pretože prvé kroky svojho dieťaťa po prípadnej strate dát nenájdete nikde na internete (na rozdiel od hudby či filmov). V minulosti, keď sme používali fotoaparáty na film bolo treba pred každým záberom dvakrát porozmýšľať, ako, kedy a či ho vôbec urobiť. Školský výlet do Paríža v roku 1997 som si nafotil na 27 obrázkový film. Dnes môžeme fotiť digitálmi doslova do posrania. Minuloročnú trojdňovú dovolenku v Londýne som "vtesnal" do 450 fotografií a videí (a to mi tam vošiel aj Stonehenge). Bezprostredne po návrate som prezentoval svoje "fotoumenie" známym, ktorí sa zastavili na návštevu. Po 40tej snímke tower bridge sa im v tvárach značilo jednoznačné "PREBOHA KEDY TO UŽ SKONČÍ". Určite ste podobné "týranie" fotkami absolvovali na nejakej návšteve. Jeden môj známy takto nesmierne rád donekonečna púšťal svoje svadobné video. Našťastie som si uvedomil že nie som Ján Saudek a neskôr som snímky pretriedil, vybral najschopnejších cca. 150, niektoré trochu orezal, pridal hudbu a titulky v movie makeri. Niekomu sa aj toto číslo možno zdá veľa ale v Londýne je ozaj čo fotiť a výsledná slide show sa vmestila do podľa mňa prijateľných 15tich minút. Tá už zožala väčší úspech, šak bodaj by nie, keď som sa s tým toľko "nasral". Zvyšné tri stovky fotiek som síce zálohoval tiež, ale silno pochybujem že s nimi budem ešte niekedy niečo robiť.
A tak v našich PC vznikajú súbory, ktorých názvy a štruktúry sú takmer identické od domu k domu, líšia sa len tváre:
Vianoce 2004, Narodeniny 2005, Vianoce 2005, Narodeniny 2006.......Vianoce 2032
medzitým nejaká svadba 2008 alebo dovolenka 2012
a v každom súbore aspoň zo 50 fotiek.
Podotýkam, že týmto sa nechcem nijako dotknúť tých, ktorí majú amatérske fotografovanie ako svoje hobby, tak ako som to už niekde vyššie spomínal pri filmoch.
Na druhej strane aspoň si naše vnúčatá budú môcť pozrieť ako ich dedovia vystrájali za mlada. Ak zoženú z nejakého starožitníctva dvd prehrávač, aby si tie zaprášené disky mohli pustiť. Ale to už príliš predbieham.
