Ja osobne nemám ten pocit. Urobiť z euroskeptikov akýchsi mučeníkov, ktorým všetci ubližujú a nikto im nechce rozumieť, je podľa môjho názoru iba pomerne nešikovný pokus, ako emóciami prekryť racionálnu diskusiu o budúcnosti Európy a o mieste Slovenska v EÚ.
Základom racionálnej diskusie je zvažovanie alternatív. Ak odmietnem variant A, musím ponúknuť variant B, ktorý bude lepší ako variant A. Také sú pravidlá diskusie, ktorá má ambíciu byť racionálna a korektná. Problém je, že euroskeptici (alebo „eurorealisti", ako si dnes euroskeptici eufemisticky hovoria) alternatívu neponúkajú. Odmietajú spoločný postup EÚ proti dlhovej kríze, no nevedia dať na stôl žiadne lepšie riešenie. Nie je „náboženskou vierou" skôr ich postoj?
Samozrejme, Európska únia má alternatívu. Akurát o nej euroskeptici nezvyknú hovoriť, pretože by ich postoje do minúty prestali brať vážne aj tí, ktorí im naleteli na ich lacnú demagogickú argumentáciu a nedomysleli dôsledky. Alternatívou EÚ je totiž izolované a chudobné Slovensko bez ekonomických a politických partnerov; alternatívou EÚ je návrat k ostnatému drôtu a k nekonečným radom na hraniciach na pasové kontroly. Nie je nič ľahšie ako kritizovať Európu, ale položme si ruku na srdce: kto by chcel žiť bez Európskej únie a vrátiť sa do čias hraničných kontrol a ekonomickej nestability?
Obhajcovia EÚ nie sú žiadni „euroteológovia", ale naopak, veľmi racionálne a zodpovedne zvažujú naše možnosti ako malej a otvorenej ekonomiky. Obávam sa, že racionalita chýba skôr kritikom EÚ. Neberiem im ich názor a rešpektujem ich ako súčasť diskusie. Nie je mi však ľúto, že v tejto diskusii ťahajú za kratší koniec. Nie preto, že by som iracionálne veril v „posvätnú" Európsku úniu. Ale preto, že si viem racionálne zvážiť, že ich alternatíva by pre Slovensko bola úplnou katastrofou.
To be continued... (a pôjdeme ďalej).
