Vyváženejšie postavenie pracujúcich
Zdá sa mi, že na Slovensku tak trochu zaostávame za vyspelejšími partnermi z Európy v niečom, čomu sa hovorí - ekonomická demokracia. Nemám na mysli len čisto politologický význam tohto pojmu, ktorý zdôrazňuje priamu participáciu zamestnancov na riadení a vlastníctve podnikov. Mám na mysli všeobecnejší význam ekonomickej demokracie, ktorý odkazuje na hľadanie reálnejšieho a vyváženejšieho postavenia pracujúceho voči zamestnávateľovi, hľadanie rovnováhy medzi sociálnym statusom manažmentu a zamestnancov, zlepšenie pracovných podmienok a pod.
U nás sa celá ekonomická demokracia zvulgarizovala do pravicovo-liberálneho pohľadu na Zákonník práce, ktorý bol počas Radičovej vlády prudko vyklonený smerom k záujmom manažmentu. Vďaka tomu mal údajne priniesť tisíce pracovných miest, no namiesto toho čelíme bezprecedentnému nárastu nezamestnanosti.
Vráťme emóciu aj do ekonomiky
Keď sa na uliciach emotívne hovorí o posilnení občianskeho hlasu v politike, pýtam sa, prečo túto emóciu neposunieme aj do ekonomiky, na ktorej v konečnom dôsledku záleží nepomerne viac, keďže najsilnejšie ovplyvňuje našu životnú úroveň, ako aj naše podmienky v práci, kde trávime väčšinu svojho času? Možno by nebolo na škodu, keby sa demokracia nezužovala iba na občiansko-politický rozmer, ale aby sme sa vrátili k podstate - k ekonomickému rozmeru demokracie.
V Európskej únii je takýto postup bežný; možno by takáto inšpirácia pomohla aj našej občianskej spoločnosti, hoci ešte raz zdôrazňujem, že právo občanov na kontrolu moci, participáciu a vyjadrenie názoru plne rešpektujem. Ponúkam len námet do hodnotovej diskusie na tému: neušiel nám pri úvahách nad zmenou systému možno ten najdôležitejší moment?
