Dnešný deň by mal byť dňom kedy ľudia zvolia kandidáta, ktorý by sa mal postaviť na čelo tej, ktorej župy. Nakoľko hlavne mládeži, medzi ktorú patrím aj ja, je stále vyčítané, že sa len veľmi málo zapájame do volieb som sa rozhodol týchto zúčastniť.
Už pri voľbách poslancov VÚC som bol prekvapený koľko tvárí, ktoré som už dlho nevidel sa zrazu začali otŕčať na každej "ceremónii". Či už to bolo darovanie krvi (samozrejme vysielané v miestnej televízii) alebo rôzne mítingy (o pár dni na to taktiež medializované). Zarazili ma tiež rôzne plagáty, so zásluhami, za ktoré by si dotyční kandidáti zaslúžili minimálne Nobelovú cenu, nie len miesto poslanca. To, že som volil ľudí, ktorých stretávam na ulici a v rôznych debatách aj inokedy nie len pred voľbami nebudem veľmi rozpitvávať, nakoľko sa medzi budúcich poslancov nedostali.
Táto skúsenosť ma však neodradila od volieb župana, odrádza ma iná vec. V posledných dňoch sa nám začali schránky plniť nie rôznymi sľubmi a pekne nafotenými kandidátmi ale obyčajnými dvojhárkami, na ktorých sa kandidáti navzájom obviňujú zo zneužitia takzvaných "rómskych hlasov", dokonca túto skutočnosť krásne ukazujú na konkrétnych číslach. Jeden stĺpec informoval, že môže dokonca ísť až o 20-30 tísic hlasov, ktoré pri celkovom súčte tvoria zaujímavé percento. Pravdepodobne rozhodujúce.
Zamýšľam sa teraz, či má vôbec zmysel niekoho voliť, keďže namiesto letákov a mítingov s klobásou zadarmo sa tieto peniaze radšej používajú na kupovanie čokolád a alkoholu pre "osadníkov", ktorí sa k volebnej urne dokonca nechávajú odvážať autami. Stoja teda kandidáti za to aby som vôbec vystrčil päty z domu?
Pravdepodobne, je potom jasné prečo sa nerieši "rómska otázka". Domnievam sa, že výstavba bytov, a kopa privilégii pre "neprispôsobivú menšinu" je akýsi úplatok či poďakovanie za ich vysokú účasť vo voľbách.
Tak čo teraz?
