Program pochodu Za Život pre nás začal o 10:30 na sídlisku Ťahanovce. Maroš Kuffa nám v miestnej unimobunka-like kaplnke odslúžil nedeľnú Bohoslužbu. Príhovor nás vtiahol do deja takže jeho 1,5 hodinovú dĺžku sme veľmi nevnímali. Okrem iného nám kazateľ porozprával o skúsenostiach ako svoju doslova obývačku zdieľa aj s viacerými gaymi, lesbami, prostitútkami, narkomanmi, bývalými väzňami a bezdomovcami. V Žakovciach ich má zopár desiatok a neuveriteľne sa o nich stará. Niekoľkokrát zopakoval že každý človek si zaslúži láskavý prístup. Zároveň apeloval na nie právo, ale povinnosť mužov brániť rodinu, manželstvo, deti.
Sentiment bokom, pri príchode na námestie som zostal namäkko. Očakával som masívnu podporu, ale to množstvo ľudí na Košickom námestí a v okolitých uličkách manifestujúci za Život, za tradičnú Rodinu mi vyrazilo dych.
Zatiaľ sú vonku len prvé odhady počtu účastníkov ale porovnaním s podobnou akciou v Paríži a zarátaním počtu obyvateľov na Slovensku a vo Francúzsku je akcia v Košiciach ešte úspešnejšia.
Vo východoslovenskej metropole som nestretol žiadneho ťažkoodenca, nezaznamenal žiaden konflikt, žiaľ nepostrehol som takmer žiadne média. Žijeme v dobe kde médiá drukujú kultúre smrti, kultúra života ich pozornosť nepritiahla.
Podobnú atmosféru som zažíval na námestiach v novembri '89. Na manifestáciu keď vrcholila kauza Gorila, prišlo do ulíc zlomok dnešnej návštevy v Košiciac. Toľko ľudí na jedno miesto neskôr pritiahol ešte Ján Pavol II, ktorý v jednom zo svojich príhovoroch spomenul významnú úlohu Slovenska pre budúcnosť ľudstva. Žeby hovoril o dnešnom Košickom pochode Za Život?
