Čo si Maďar, že nerozumieš?

Tak takto sme sa v detstve podpichovali medzi sebou, ak mal niekto dlhé vedenie. Ale to len my - slovenské deti. V Komárne  však v tých časoch nešlo nemať maďarských kamarátov. Vtedy sme sa (ešte) nedelili na Maďarov a Slovákov, ale na ulice a mestské štvrte (Považská, Slovanská, Sídlisko II., Leninove sady A a B, Pavilón, Bašty, Bene, atď.) a rôznorodé súboje medzi nami boli na dennom poriadku. Väčšinou to boli športové zápolenia- futbal, hokej, atletika, basketbal, zápasenie, vzpieranie, zvlášť boli v obľube hlavičkové súboje na bránky, ktoré už dnes úplne vymizli, atď. Občas sme sa samozrejme aj pobili, ba niekedy aj dosť divoko. Zvyčajne ulica či  štvrť proti sebe, a len veľmi zriedka Slováci proti Maďarom alebo naopak. V našej ulici to bolo tak 50 na 50. Rozdiel bol iba v tom, že oni boli domáci a my prisťahovalci.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (11)

Napriek tomu sme vždy držali spolu, a naše priateľstvo sa s pribúdajúcimi víťazstvami a utrpenými prehrami len upevňovalo. Vtedy sme začali medzi sebou používať to známe: čo si Talian, alebo čo si Hotentot, že nerozumieš? O Talianoch sme vedeli, vedeli sme aj to, že hotentot je nechápavý človek, ale že na juhu Afriky žije taký kmeň, tak to sme vtedy nevedeli. No a keď aj toto vyšlo z módy, prešli sme na cigánsku klasiku: čo si dilino, že nerozumieš? Vtedy žili v Komárne iba samí Cigáni. Žiadny Róm! Cigáni boli slušnejší a pracovitejší, a vždy boli veselí, hoci nemali také výhody, autá, a podpory, ako dnešní Rómovia. A čo bolo najkrajšie..., nakoľko neboli Rómovia, nebol ani rómsky problém. Aspoň ja si nepamätám. Zato si pamätám, že jedna cigánka nám za drobnú úplatu vždy s radosťou ukázala svoju huňatú „mindžulu". Raz darmo...boli to zlaté časy. Najkrajšie na nich je to, že tie kamarátstva z detstva pretrvali dodnes. Možno aj preto nedám na Komárno dopustiť. Spomínam si, aký smiech som onoho času (mečiarovsko-slotovské) vyvolal na Behu duklianskych hrdinov alebo to už bola Podtatranská stopa? Neviem. Ako Dolnozemák, ktorý bežky z duše nenávidel, som sa dal nahovoriť na to šialenstvo, a takmer som na tých 10 kilometroch vypustil dušu. Keď som sa v cieli úplne vyčerpaný zrútil, pribehol ku mne miestny spíker a pýta sa ma, že kto som, čo som. A ja som dokázal zo seba vytlačiť iba toľko, že som Slovák z Komárna. No to ste mali počuť ten rehot! Vraj Slovák z Komárna! Hneď sa stal zo mňa hotový Exot! Len aby ste vedeli: v tých časoch nežili v Komárne, podľa niektorých, žiadni Slováci. Tak ako, podľa tých istých, nežijú už v Maďarsku žiadni Slováci. Takéto reči ma vedia vždy poriadne vytočiť! Takmer celý život ma sprevádzalo, a naďalej sprevádza, spolužitie s Maďarmi. Malo/má to svoje výhody aj nevýhody. Výhodou bolo, že som sa v detstve, na ulici (doma som maďarčinu nikdy nepočul), naučil po maďarsky. Verte, že veľa Slovákov, presídlených z Maďarska, sa naučilo po maďarsky na Slovensku! Na Slovensku však fungujú niektoré veci inak, ako inde vo svete. Ak viete po maďarsky, ste automaticky Maďar! Zaujímavé, že ak viete nemecky, anglicky, francúzsky, atď. nie ste Nemec, Angličan či Francúz...Proste a sproste, na Slovensku to ešte stále funguje. V tých vyššie spomínaných, „temných" časoch bolo takou nevýhodou napr. to, že sa človek bál ísť s autom maďarskej poznávacej značky na Slovensko alebo, že v Slovensku som bol hlúpy Maďar, a v Maďarsku, zase na oplátku, „buta Tót". Niekedy v tých časoch sa zrodil aj ten známy „slotovský" vtip, že : Ide Slota po meste, oproti kráča Kórejec a on už z diaľky reve na neho: Čo škúliš ty Maďar! Tak teraz má v Žiline tých „Maďarov" požehnane.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Že prečo toto všetko píšem? A čo má znamenať ten nadpis? Vysvetlím. Nezvyknem reagovať na diskusné príspevky, ale tentoraz robím výnimku. Tá otázka v nadpise patrí totiž jednému diskutérovi (Vladimír Iljič Uljanov), ktorý na článok o školstve reagoval presne v duchu mojej nebohej svokry. Tá, keď ma uvidela, hneď spustila na mňa štýlom: Čo zasa tí Maďari chcú?! A ja, ako odpoveď, som jej vravel stále to isté: „ Nebojte sa mamka, ak nás nezožrali za posledných 500 rokov, tak nás už nezožerú. Ostatne nechcú nič, len sa chcú, tu na Slovensku, cítiť dobre, veď toto je aj ich domov." Veľmi som ju nepresvedčil, lebo vždy keď som sa v Zliechove zastavil, privítala ma znovu tou istou otázkou. Chápal som. Bola zo starej školy. No tento „novodobý Lenin" na nete určite patrí k tej mladšej generácii. Starších by nenapadlo dať si takýto pseudonym. Aj preto ma to tak vzalo...Asi by sme, podľa neho, mali jedno z tých divadiel zrušiť, a zavrieť tiež zopár maďarských škôl, prestriekať dvojjazyčné tabule, a tých čo nevedia poriadne po slovensky, poslať do jazykovo-pracovných táborov...veď také tábory vymyslel práve ten „pravý" Uljanov. Určite by sme sa hneď všetci na Slovensku lepšie cítili. Paňátno? Alebo: Čo si Maďar, že ....no aj tak ti vďaka Vladimíre! Oživil si mi pekné spomienky z detstva, a to sa ráta...

Pavol Žibrita

Pavol Žibrita

Bloger 
  • Počet článkov:  57
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Nie je ľahké byť Slovákom v Maďarsku...keď sa však motám medzi hrobmi predkov,zisťujem,že môj domov je tu - v Čabe. A ďalej to už poznáte... všade dobre,doma/v Čabe/ najlepšie.Čo nie vždy znamená, že aj najľahšie... Zoznam autorových rubrík:  Postrehy z MaďarskaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Adam Valček

Adam Valček

6 článkov
Róbert Ďurec

Róbert Ďurec

1 článok
Skryť Zatvoriť reklamu