Bolo tu málo nakazených, aj to - akože inak!- migranti! (Iránci), ktorých sem mimochodom pozval Orbán študovať, Niet sa však čoho báť, bo už sú vyhostení. A hľa jedného sa vraj už aj ujala nejaká Sorosova nadácia, samozrejme len preto, aby opäť zavarila Maďarsku. Akože inak!
Ale k veci...V HU (minulý štvrtok) v podstate všetko fungovalo. Málo nakazených, málo testovaných, v karanténe takmer nik, v školách sa veselo vyučovalo. Nie tak na Slovensku! Na celom území snaha o zodpovedný prístup, prísne nariadenia, školy zatvorené, všade výzvy na dodržiavanie hygieny, množstvo ľudí v karanténe, s rúškami dokonca aj ministri, predseda vlády, ba aj pani prezidentka a dosluhujúci predseda vlády zbieral (a ešte naďalej aj zbiera) jediné plusové body za celé obdobie svojho vládnutia.
Do Maďarska som sa vracal v sobotu. V piatok sme pritvrdili a uzavreli hranice, a tak som nevedel čo ma bude čakať pri prechode hraníc v Komárne. Reku na hranici si urobím sefíčko ako mi merajú teplotu, prípadne sa vrátim - vravím dcére pri odchode. Z NR do KN cestujem vlakom. Sprievodca vo vlaku nosí rúško,má natiahnuté rukavice, na lístok pozrie z metrovej vzdialenosti. Aj zopár cestujúcich sa chráni, (ostatných chráni) s rúškom na tvári. Zvyčajne chodím z jednej železničnej stanice (z SK) na druhú (v HU) taxíkom. Taxikár ma tentoraz upozorňuje, že ma odvezie iba na hraničný prechod. Cez Dunaj nepôjde. Pritom stanica je hneď za riekou. Keby prešiel, musel by do 14 dňovej karantény aj keby tam pobudol iba 5 minút a z auta ani nevystúpil. Plne si uvedomujem vážnosť situácie, no aj tak mi vykĺzne - Dobrá blbosť! No pochopil som. Vysadám z taxíka a vidím, že pri vstupe stoja policajné autá, colníci, pohotovostná služba... Pri výstupe nikto. Takže žiadne sefíčko nebolo a cez Dunaj som si to do Maďarska musel odšľapať. Ani pes o mňa nezakopol.
Takmer prázdny medzinárodný vlak (Viedeň-Budapešť) už vlastne nebol medzinárodný, len premával v tom istom čase. Sprievodca kontroloval lístky "samozrejme" bez rukavíc a rúška. To isté v Budapešti na Keleti, aj vo vlaku do Čaby. Len ľudí bolo pomenej. Nuž čo, iný kraj iný mrav vravím si. A hľa! Od pondelka je aj v Maďarsku všetko inak. Zatvorené sú školy, aj hranice (dobrý chaos!) a zavádzsjú sa všetky opatrenia, ktoré boli doteraz ignorované a v susedných štátoch dávno platia. Nuž môže mať tu v Maďarsku niekto z toho radosť? Veru môže - Ďeže by ňi! - ako zvykneme tu na Dolnej zemi vravieť. A ktože sa to zaradoval? Úhádli ste! Sú to študenti. Lepšie povedané - boli to študenti. Tí v Maďarsku totiž - na rozdiel od našich, nemajú od Vianoc do Veľkej noci žiadne voľno. V okolitých štátoch školy dávno zatvorené a oni sa musia učiť! Fuj fuj! No neporazilo by vás? Ale dá sa kvôli tomu na nich hnevať? Nedá! Nedá, ak si spomenieme, že aj my, starší, sme boli kedysi podobní. Spomínate? "Dostalo" sa nám viacero prázdnin, ktoré spôsobili chrípkové epidémie, či ešte nebezpečnejšia žltačka. No po týždni - dvoch sme sa už znovu tešili do školy. Aj títo dnešní sa budú, môžete mi veriť, poznám ich. Veď sú presne takí, ako sme boli pred dávnymi rokmi aj my!
Len mám strach, že tieto "koronaprázdniny" budú trvať podstatne dlhší čas, ako tie naše chrípkové za oných čias. Takže tak...
