Tento kult zelene, ktorí pred stáročiami založili naši predkovia, tu pretrváva do dnešných dní a dodáva Čabe jedinečnú atmosféru. Čaba je ako jedna obrovská, pokojná, 70 tisícová dedina, kde sa neponáhľajú ani autá, kde je jar plná omamných vôní z orgovánov, agátov, bazy a líp, kde vám v čase zrenia padajú v uliciach na hlavu moruše, čerešne, višne, marhule, slivky, ringloty, jablká či dule, ale aj gaštany, lieskovce a orechy.
Niektoré stromy si národy dodnes uctievajú, ešte z pohanských čias, ako symboly moci, magickej sily, priateľstva či lásky. Často ide o tie isté, a tak majú dub alebo lipa v živote Germánov i Slovanov privilegované postavenie. Časom sa posvätným stromom Germánov, zrejme ako symbol sily, stal dub, kým lipa, ktorá má množstvo prívlastkov, sa stala známou ako strom slovanskej vzájomnosti, ako symbol Slovanov. Lipový list je napríklad logom aj Slovenskej školy v Békešskej Čabe. Naisto nie náhodou.
Neviem aké vedomosti o Slovanoch mali naši predkovia pri príchode sem na Dolnú zem, no jedno je isté, lipu si už vtedy museli uctievať, lebo sa s ňou stretávame všade, a to v oveľa väčšej miere ako v iných mestách. Dokonca aj Čaba má svoju „Unter den Linden" . Nie je taká slávna a honosná ako tá v Berlíne, no narátal som na nej takmer tristo líp. V dvojrade po oboch stranách. Taká malá, obyčajná, tichá ulica! A teraz si predstavte tú vôňu, keď tie lipy rozkvitnú. Človek má čo robiť, aby nespadol z bicykla! Poznám takmer všetky župné mestá v Maďarsku, a tak si dovolím tvrdiť, že ani jedno nemá toľko zelene, ako Békešská Čaba. Keď sa na ňu pozeráte z výšky 9. poschodia, vidíte len more zelene, z ktorého tu a tam vytŕčajú iba kostolné veže a pár výškových budov. Celé mesto, v ktorom má prevahu nízka rodinná zástavba, a preto má pomerne veľkú rozlohu, je ukryté v zeleni. Akoby neexistovalo. A tak som mu v duchu dal prívlastok - smaragdové.
Dediny v Maďarsku, aspoň tu na Dolniakoch, majú ešte stále veľa nespevnených, zemitých ciest a ulíc. Dokonca v niektorých je vyasfaltovaná iba tá hlavná. Zemité ulice nájdete aj v Čabe, a tá je župným mestom! Pri jednej ceste na Slovensko hovorím bratrancovi: „Ak nájdeš v niektorej dedine takúto nespevnenú cestu alebo ulicu, máš u mňa basu piva!" Samozrejme, že nenašiel. A Vám hovorím: „Ak Vy, pri návšteve Čaby, nájdete ulicu bez zelene, tak Vám tú basu piva rád zaplatím tiež."
Máte to však dopredu prehrané, ale to pivko si s Vami v tieni líp, na pamiatku našich múdrych predkov, rád vypijem. Aj dve!
