Tak túto zúfalú dušu sa občas snažím utešiť. Už dlhší čas mu vravím: „ Miško, ešte to nie tak zlé. Ja si dokonca myslím, že Slovákov pribúda. Teda aspoň tu v Čabe." „Ty si naisto osprostev!" - vraví mi a pozerá na mňa, akoby ma šanoval. Pritom obaja vieme, že len v Čabe je najmenej päť krát toľko Slovákov, ako sa ich prihlásilo. Preto ma vôbec neprekvapilo, že počet tých, čo sa prihlásili k slovenskej národnosti vzrástol oproti poslednému sčítaniu takmer o 70 %! No aj tak je to len hra čísel. Podstatné je, vravím Miškovi už dávno pred uverejnením výsledkov sčítania, že sa mi skutočne tak vidí, akoby Slováci v posledných rokoch pribúdali. „A z čoho tak súdiš?"- pýta sa. A ja mu porozprávam o svojich skúsenostiach: začal som chodiť po domáce mlieko k súkromníkovi a v rade predo mnou sa ľudia veselo rozprávajú po slovensky (čabiansky); vojdem, utrúsim slovenské slovo a s tetuškou sa razom pekne podovrávame po slovensky; volá mi banka, aby som si navýšil úver - dajte pokoj! - uľavím si po slovensky a z druhého konca dostávam odpoveď takmer čistou slovenčinou, aby som si dal pozor, že mi rozumejú; na čabianskom pľaci nakupujem spravidla len u tých, čo vedia po slovensky, no vždy objavím nových a nových predávajúcich, ktorí sa nehanbia za to svoje milé čabianske nárečie; idem na strik do ktorejkoľvek krčmičky v Čabe a som si istý, že vždy, keď sa ozvem po slovensky, sa tam nájde nejeden človiečik, ktorý sa pochváli, že rozumie, že ešte trochu vie; to isté ma postretne na kúpalisku, v Tescu, či len tak na ulici a mohol by som takto pokračovať. Proste už dlhší čas cítim - zažívam, vidím, počujem, že ľudia, ktorí sú inej národnosti, sa napriek oficiálnej maďarskej politike (a tá je tu-musí byť!- ako vždy silne pronárodne orientovaná) prestávajú za svoj pôvod hanbiť. Potvrdilo to aj toto posledné sčítanie obyvateľstva, ktoré vykázalo nevídaný percentuálny nárast počtu príslušníkov niektorých národností. Napríklad aj tej našej - slovenskej. Takže treba len dúfať, že to bude mať stúpajúci trend a k svojim slovenským koreňom, k svojmu pôvodu, sa bude hlásiť stále viac a viac ľudí. Tak si myslím, že k tomu terajšiemu nárastu dopomohlo aj to, že ten náš „slovenský príbeh" je za posledných desať rokov trochu úspešnejší ako ten maďarský. Je nádej, že rok 2040 predsa len prežijeme.
Ostatne-dodávam Miškovi nakoniec- na Slovensku nám práve vyrastá nová(prvá?) generácia, ktorá sa pri sčítaní obyvateľstva o desať rokov zapíše ako: Slovák-maďarského pôvodu.
