Už nás - v Maďarsku, naozaj nie je veľa... Myslím na Slovákov čo tu žijú a pracujú. Po stáročia alebo iba zopár desaťročí. To je jedno...no ešte sú, žijú tu, a tak ich rozvoj a stav Slovensko-Maďarských vzťahov prirodzene zaujíma.
Vždy ich zaujímal, a zrejme tak bude aj naďalej. Dúfajme. Hlavne po tom, čo vznikla nová vláda, ktorej predseda prakticky od začiatku búra(naivne?) staré stereotypy a predstavy o budovaní slovensko-maďarských vzťahov. Pri svojej nedávnej návšteve Budapešti, to do tretice predviedol opäť „v plnej kráse“, až môj milý priateľ (tu narodený dolnozemský Slovák) takmer porodil („dostal mladie“ ako sa tu zvykne vravieť ) a cítil potrebu - takto pred polnocou!, sa o tom porozprávať...
„Veď bol opäť presvedčivý, nekonvenčný, prirodzený, úprimný, každého a všetko pochválil, aj ešte žijúcich! Slovákov v HU, ktorí si aj po 300 rokoch uchovali slovenčinu! Zahral všetkým pekne na city, zažartoval a popri tom si dokázal povedať svoje. Napr. aj takému predsedovi maďarského parlamentu – L. Kövérovi, (inak ťažkému, nepoučiteľnému a najarogantnejšiemu Maďarovi), s ktorým sa na západ od rieky Moravy nikto nebaví, dokázal s úsmevom pripomenúť, že ešte aj tú najkrajšiu maďarskú budovu postavili slovenskí murári – tak čo Ťa tak bantuje?“ - pýtam sa ho, aj keď tuším, aká bude jeho odpoveď.
Nuž....Dorazila ho skutočnosť, že Matovič sa ospravedlnil(!) Orbánovi za to, že si z médií (akých? maďarských opozičných?, národných? celosvetových? európskych?) vytvoril o maďarskom predsedovi vlády nesprávny, krivý obraz, a teraz, keď sa stretli zoči-voči vidí, ako sa všetci (všetci!) mýlia, mýlili. Aj on!
„Videv si? Ved to by sa Viktorovi neprisnilo ani v tom najdivokejšom sne! Všetci nanho iba kydajú, a hľa! slovenský premiér ho ochraňuje! vlastne chváli! Takto mu brucho pomastiť! Čakav son, že Viktor Matovičovi skočí okolo krku a hňed tan na mesťe ho vybozkáva! Vari ho/ich nepozná?“ – rozčuľuje sa ďalej a pokračuje: „...ňechcen ho ani vidieť! hrozne son sklamaný! a ked budeš písať blog, tak Ťa prosín napíš, že sa usiluje márne, ľebo ako naveky vravievav môj starý otec – synko môj, Maďar, to ti je ľen Maďar!“ – a po týchto slovách položil telefón.
Ktovie, ako to tí naši dolnozemskí predkovia (Čabänia, Komlóšania, Sarvašania, Pitvarošania...) čo tu medzi Maďarmi a s Maďarmi, žili po stáročia, mysleli? Ale pre istotu som Vám - pán premiér, ten ich odkaz, aspoň takýmto spôsobom odovzdal...
